Aj peniaze niečo vážia
Natlačiť si v trezore stohy peňazí do športových tašiek a utekať potom s nimi pred políciou? Na filmovom plátne to vyzerá efektne, ale v skutočnosti to pri veľkých finančných objemoch zmysel príliš nedáva. Päťdesiatdolárovka má síce jediný gram, ale keď je z nich vyskladaný milión dolárov, je to už dvadsať kíl.
Ak by si sa chcel dopustiť lúpeže storočia a ukradnúť napríklad 200 miliónov v stodolarovkách, budeš potrebovať paletu a vozík. Váha lupu v tomto prípade presahuje dve tony. Práve preto lupiči cielia skôr na predmety, kde je pomer medzi cenou a hmotnosťou priaznivejší. Diamanty majú finančnú váhu, sú však oveľa ľahšie.
Hromady bankoviek v strede trezoru
Rozpaky pôsobí aj predstava filmových scenáristov o stohoch vyskladaných bankoviek, ktoré len čakajú v podzemnom trezore banky na to, až ich niekto ukradne.
Väčšina bankových inštitúcií dnes už s veľkými objemami hotovosti nepracuje. Je to nepohodlné. Drvivá väčšina transakcií sa vykonáva bezhotovostne, elektronicky.
Neznamená to, že by peniaze v digitálnej podobe neboli zraniteľné. Ale ani tí najlepší počítačoví piráti sa k nim nikdy nedostanú počas minútky.
Kým v roku 2018 hackeri prelomili bezpečnosť bankovej inštitúcie Equifax, trvalo im to najmenej dva a pol dňa. A pomalé sťahovanie dôverných dát miliónov klientov podľa odhadu expertov zabralo ďalších tridsaťosem dní. Peniaze ani hodnotné informácie len tak na hromade nikde neležia.
Krádež najznámejších obrazov
Realita sa potkýna aj vo filmoch, kde zlodeji cielia na tie vôbec najhodnotnejšie umelecké diela. Problém je v tom, že každý tovar má iba takú hodnotu, za akú sa môže neskôr predať. A tie najcennejšie sochy a najpreslávenejšie obrazy majstrov na bežnom ani čiernom trhu prakticky nenájdete.
Už v roku 1911 to zistil Vincenzo Peruggia , po krádeži obrazu Mony Lisy z parížskeho Louvru. Bol si istý úskalí, preto sa nenechal uniesť nedočkavosťou. Neponáhľal sa. Vyčkával dvadsaťosem mesiacov, kým sa obraz pokúsil predať obchodníkovi s umením. A ten ho udal.
Z pohľadu kriminálnikov krádež svetovo známych exponátov „dáva zmysel“ len ako poisťovací podvod alebo krádež na zákazku, pre konkrétneho zadávateľa – zberateľa.
O ďalších mýtoch sa dočítaš na druhej strane
