Viera Bordy - AislovakIA, Michal Valko - Google DeepMind, Jaroslav Porubän - Technická Univerzita v Košiciach, Juraj Malcho - ESETJozef Kadela
StoryEditor

Už dnes sme videli budúcnosť

28.07.2023, 00:00

Východoeurópska letná škola strojového učenia v Košiciach bola udalosťou svetového významu v oblasti umelej inteligencie.

V auditóriu bolo vyše 250 účastníkov, na pódiu a online sa vystriedali viac ako tri desiatky rečníkov a panelistov. Ak by mala táto vzdelávacia udalosť rating ako hotelové siete, bolo by to päť žiarivých hviezdičiek.

Prémiové podujatie

Na šiesty ročník Letnej školy prišlo viac ako sedemsto prihlášok. „Vybrali sme takú kombináciu účastníkov, aby sme vybalansovali vzdelanie, regióny aj zastúpenie mužov a žien,“ hovorí Michal Valko z DeepMind, laboratória pre výskum umelej inteligencie spoločnosti Google.

Najlepší ľudia v oblasti umelej inteligencie tu nielen prezentovali, ale aj viedli tutoriály a diskutovali s účastníkmi. „Títo prednášajúci vymysleli algoritmy, ktoré hýbu svetom,“ zdôrazňuje Michal Valko. Je pôvodom Košičan a dnes pracuje ako výskumník medzinárodných parametrov v oblasti strojového učenia.

Komunita dá viac

Laboratórium DeepMind sa od roku 2010 špecializuje na výskum umelej inteligencie. Tu pracuje trojica výskumníkov Razvan Pascanu, Doina Precup a Viorica Patraucean, ktorí letnú školu založili. Pochádzajú z Rumunska a záleží im na tom, aby mladí ľudia z východnej Európy dostali príležitosť.

Razvan Pascanu hovorí, že sa dá vzdelávať aj online a sám, ale ak ste súčasťou komunity, učíte sa od tých najlepších. Ak máte priamy prístup k najnovším vedomostiam či možnosť stretnúť sa so špičkovými vedcami a vytvoriť si kontakty, napredujete rýchlejšie. Ďalším podnetom pre letnú školu je stav, že východná Európa paradoxne viacej spolupracuje so západoeurópskymi univerzitami ako medzi sebou.

Vystúpiť z komfortnej zóny

Ak si teda organizátori dali cieľ spájať talenty východnej Európy medzi sebou a so svetom, podarilo sa im to nadmieru. V aule Technickej univerzity vznikol výnimočný pracovný mix. V štatistike to bolo 41 krajín zo štyroch kontinentov.

Peter Bakonyi je programátor v kyberbezpečnostnej firme Aliter Technologies a zároveň doktorand na Fakulte informatiky a informačných technológií STU. Najviac oceňuje inšpiratívny rozmer podujatia: „Zrazu vidíte, že k téme sa dá pristupovať aj iným pohľadom a spôsobom.“

Aj takto sa to začína

Takmer stovka posterov na Letnej škole znamená takmer stovku nápadov na uplatnenie umelej inteligencie.

Tímy prezentovali výsledky základného výskumu, uplatnenie algoritmov a najviac riešení tu bolo z oblasti zdravotníctva. „Nechceme nahradiť lekárov, chceme im pomáhať. Nech je uplatnenie umelej inteligencie akékoľvek, pod diagnózu sa vždy podpisuje lekár,“ vysvetľuje Filip Sekerka z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Ako súčasť tímu skúma, ako lepšie a precíznejšie diagnostikovať z CT snímok nádory na mozgu. Detekcia je časovo náročná a ťažká úloha pre lekárov, nehovoriac o obrovskej zodpovednosti.

Aj v tejto oblasti má však konečné slovo bezpečnosť. Výskumníci tu totiž pracujú so snímkami, ktoré obsahujú osobné údaje, a legislatíva „nestíha“ technológiám.

Nápad za milión

Pri ďalšom posteri Martin Mocko z Kempelenovho inštitútu predstavuje uplatnenie umelej inteligencie pri analýze škodlivého kódu. Vysvetľuje, ako by to mohlo pomôcť bezpečnostným výskumníkom.

Malvéry, ako ktorýkoľvek iný softvér, môžeme totiž na základe mnohých príznakov zoskupovať do rodín. V súčasnosti počet škodlivých súborov presahuje miliardu, čo znamená aj stovky tisícov príznakov, takže analýza zaberá množstvo času.

Ak však urýchlime analýzu pomocou zhlukovania, urýchli sa aj detekcia a zlepší sa obrana. Voľne povedané, na malvér s podobnými príznakmi sa dá nastaviť presná vakcína ako na chorobu s podobnými príznakmi. Preto sú tieto výskumy už dlhodobo v hľadáčiku tých najlepších technologických firiem.

Toto môžeme zažiť

Hneď druhý deň po posterových prezentáciách sa na pódium postaví Jakub Debski zo spoločnosti ESET a vysvetľuje, ako sa umelá inteligencia aktuálne uplatňuje v kyberútokoch v našom živote a kde sú výzvy, lebo „deepfake sa zmenili na reálne kyberútoky.“

Kvalita hlasových deepfake prudko rastie a môže mať desiatky foriem. Tie útočia na naše city, pocit zodpovednosti, alebo – naopak, lakomosť či naivitu.

Predstavte si, že volajú únoscovia, že majú vaše dieťa, a použijú jeho hlas ako dôkaz. Predstavte si, že riaditeľa lokálnej pobočky žiada jeho nadriadený z ústredia o mimoriadny prevod peňazí. Čo urobíte?

Zmena navždy

Akademický prístup je jedna vec, prax druhá. Jakub Debski príkladmi iba začal a pokračuje známou pravdou, že „útoky sa nedejú vedeckým spôsobom“. Poukazuje tým na výhodou kyberzločincov, ktorých rozmýšľanie je mimo zavedených pravidiel a etických mantinelov.

Uplatnenie umelej inteligencie zlepšuje texty phishingových mailov, personalizuje útoky a zlepšuje ich škálovateľnosť.

Zároveň, keďže sa generovanie kódu dá presunúť na umelú inteligenciu, útoky okrem toho, že sa zlepšia, ešte budú mať nižšie výrobné náklady. V tejto súvislosti sa začína preto používať aj označenie, že zo softvéru sa stáva zbraň, čiže niečo ako ozbrojovanie alebo militarizácia softvéru.

Tí dobrí a zlí

Ešte nikdy sa svet tak veľa nezaoberal etikou pri vývoji soft­véru ako pri uplatnení umelej inteligencie. Takže pre všetkých účastníkov bola magnetom práve prednáška nositeľa Turingovej ceny Yoshuu Bengia. Toto ocenenie je niečo ako Nobelova cena v počítačovej vede, a preto tak silne rezonuje Bengiovo varovanie pred temnými stránkami tohoto vedného odboru.

„Do ochrany verejnosti by sa malo investovať rovnako veľa ako do vývoja umelej inteligencie,“ hovorí tento populárny vedec. A publikum zastúpené mladými ľuďmi mu nekonečnými otázkami dáva za pravdu.

 

menuLevel = 1, menuRoute = hn-special, menuAlias = hn-special, menuRouteLevel0 = hn-special, homepage = false
28. apríl 2024 21:07