Exlídra Komunistickej strany Číny a „veľkého“ diktátora Si v niečom skutočne pripomína. Do očí najviac bije jeho neobmedzené vládnutie.
Táto zmena ústavy predstavovala v krajine najväčší pokrok za posledné desaťročia a naposledy sa touto cestou uberal práve Mao v polovici 20. storočia. O súčasnom lídrovi sa hovorí, že má skutočne najväčší dohľad nad spoločnosťou aj ekonomikou a svoj kult osobnosti si razí bez väčšieho odporu.
A aj keď je Čína známa svojou inštitucionalizáciou, kde má strana väčšie slovo než líder, kroky Si Ťin-pchinga sa i tak vymykajú čínskemu normálu.
„Aj napriek tomu, že Mao Ce-tung je mnohými ľuďmi vnímaný skoro ako božská bytosť, väčšina Číňanov si pamätá excesy kultúrnej revolúcie vyplývajúce z kultu osobnosti.
Z tohto pohľadu súčasné kroky prezidenta vyvolávajú obavy,“ ozrejmuje pre HN programový riaditeľ Inštitútu ázijský štúdií Richard Turcsányi. Dodáva však, že veľká časť populácie prezidenta podporuje pre jeho boj s korupciou a osobnú charizmu.
Si Ťin-pching si svoje politické názory nechal zakotviť dokonca v ústave a tiež nevymenoval nástupcov do vrcholného orgánu Číny, Stáleho výboru politbyra. Podľa viacerých analytikov je to jasný krok, že sa Čína transformuje na systém jedného muža. Výkričník demokracie svieti aj pri cenzúre.
Okrem internetu sa vedci aj úradníci boja vyjadriť svoj protistranícky hlas, pod kontrolou je aj tlač.