Žijeme na pokraji tragédie

Keď sme ho oslovili, vo svojom pracovnom diári si mohol pre nás zarezervovať voľnú kolónku až o dva týždne. Nakoniec sme sa predsa len stretli – v nedeľu večer na jeho bratislavskom pracovisku. S Jánom Ballxom, zriaďovateľom prvej privátnej psychiatrickej ambulancie na Slovensku so zameraním na psychoterapiu, sme sa však zďaleka nerozprávali len o depresiách.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sa má o tri roky depresia stať, spoločne s kardiovaskulárnymi chorobami, najčastejším ochorením. Oproti roku 2005 ňou trpí o 18 percent ľudí viac. Je to s ňou skutočne také vážne?
Mení sa klasifikovanie depresie a jej kritériá sa posúvajú. V minulosti, keď sa človeku niečo prihodilo a bol smutný, tak sme to za ochorenie nevyhnutne nepovažovali. Dnes už toto meradlo neplatí. Hromadu podnetov prichádzajúcich zvonku psychopatologizujeme. Technologizovaná spoločnosť je nastavená tak, že človek má ísť na hranicu svojich možností. Takže všetci žijeme pod tlakom, vlastne všetci sme v depresii. To, čo sa deje okolo nás, sa vo všeobecnosti nedá vnímať bez vážneho znepokojenia.

Na čo je dobré rozširovanie kritérií?
Pred tridsiatimi rokmi sme rozumeli slovu depresia v psychiatrii inak ako v súčasnosti. Pojem sa výrazne rozšíril. Podľa mňa sa tak deje s užitočným zámerom. Je dokázané, že neliečená depresia je, podobne ako fajčenie či obezita, rizikovým faktorom pre mnohé závažné ochorenia, a teda skracuje dĺžku života. Je pri nej drasticky zhoršená kvalita života.

Z akých zreteľov sa vychádza?
Od mája 2013 platí nová klasifikácia duševných porúch DSM-5. Pri nej zazneli hlasy, že dôvodom rozšírenia je vykazovanie poisťovniam. Aby psychiatri mohli obhájiť, že pomáhajú človeku, ktorý má nejaké životné starosti. Diagnózou depresia sa tak zdôvodňujú potrebné náklady na liečbu utrpenia.

Ale je to potom ešte depresia?
Koncept depresie sa rozširuje v rámci toho, do akej miery ignorujeme životnú situ...