Dvere doň sa jej otvorili vstupom Slovenskej republiky do Únie. Pritom si mohla vyberať prakticky z celého sveta – rodená Bratislavčanka prežila v zahraničí polovicu svojho života. Vyrastala v Budapešti, jej otec bol pracovníkom obchodného oddelenia zastupiteľského úradu. Tam tri roky navštevovala slovenskú školu, ďalšie tri ruskú, no gymnázium už absolvovala zase v Bratislave.
Po ukončení žurnalistiky a politológie pokračovala v štúdiu v americkom New Yorku, či v škótskom Edinburgu, kde sa venovala medzinárodným vzťahom. A v Bruseli zakotvila. „Ja som tu síce stále ako akási slovenská ambasádorka, ale jednou nohou som stále v omovine,“ smeje sa 41-ročná Veronika Jankovičová a vtipne dodáva: „Mňa musíte brať ako Štefánika.“
Raz vidieť a stokrát počuť
Usiluje sa o presadenie možnosti volebného práva Slovákov v zahraničí a sníva o krajanskom kultúrnom stánku, ktorého absenciu pociťuje celá k...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.