Ako pociťuje Japonsko zhruba trojpercentnú infláciu, zatiaľ čo všade inde vo svete je trojnásobne či štvornásobne vyššia?
V Japonsku máme zhruba trojpercentnú infláciu, ale tá je omnoho vyššia ako dlhé roky predtým. Centrálna banka už celú dekádu cieli dvojpercentnú infláciu. V tomto zmysle sa Japonsko blíži takmer ideálnemu stavu. No ak porovnáme Japonsko s ostatnými rozvinutými krajinami sveta, nižšia inflácia u nás odzrkadľuje aj fundamentálnu slabosť japonskej ekonomiky. Takže je fajn, že máme trojpercentnú infláciu, ale tá je spôsobená najmä nákladovými faktormi na strane ponuky. Sú to najmä energie a potraviny. A keďže Japonsko dováža takmer sto percent energetických surovín a 60 až 70 percent potravín, výsledkom je, že zažívame najvyššiu infláciu za poslednú dekádu. Je to však nákladovo tlačená, nie dopytom ťahaná inflácia.
Na rozdiel od Japonska centrálne banky vo svete zvyšujú úrokové sadzby, čo je dôvod oslabovania japonského jenu. Prečo to Bank of Japan robí inak?
Nemôžem hovoriť za nezávislú centrálnu banku, ale chápem to tak, že holubičie nastavenie menovej politiky odzrkadľuje štrukturálnu slabosť japonskej ekonomiky a zároveň Bank of Japan nemá dôvod konať, lebo inflácia je tlačená nákladovými, nie dopytovými faktormi. V ideálnom svete by Bank of Japan chcela vidieť dlhodobú infláciu determinovanú dopytovými faktormi. Makroekonomicky sme v úplne odlišnom postavení v porovnaní či už s krajinami G7, alebo inými rozvíjajúcimi sa ekonomikami.
Japonská vláda v septembri a v októbri priamo intervenovala na devízovom trhu na podporu jenu, no kurz podporila len čiastočne a dočasne. Čo si myslíte o efektivite tejto intervenčnej politiky?
O efektivite tejto politiky nechcem špekulovať. No neviem si predstaviť dôvod, prečo by mala byť centrálna banka s touto situáciou na devízovom trhu spokojná. Už v roku 2013 zaviedla ultra uvoľnenú menovú politiku kvantitatívneho a kvalitatívneho uvoľňovania, ktorá japonskú ekonomiku podporila v ťažkých časoch, ako bola pandémia alebo vojna na Ukrajine. Táto politika posilnila Japonsko. Súčasné turbulentné makroekonomické prostredie spôsobuje vládam a centrálnym bankám „hlavybôľ“. Jedným z nich je to, čo sa deje s japonským jenom na devízovom trhu.
Takže hlavným iniciátorom a hlavným aktérom devízových intervencií je ministerstvo f...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.