Dostali sa na úroveň, akú dosiahne málokto. Mladí bratia Mucskovci vedú ako druhá generácia značku Maximilian Mucska Tailors, nazvanú podľa otca, ktorý tiež s nimi šije, a majú salón s dielňou v centre Bratislavy. Erik Mucska (30) hovorí, prečo je na Slovensku tak málo podobných remeselníkov, prečo odmalička behali okolo otcových strojov, ale aj prečo sú Slováci v obliekaní tak trochu iní.

​Šijete pánske odevy od nuly, nie podľa konfekčných strihov, všetky odevy sú remeselne vypracované. Koľko podobných dielní je na Slovensku?
V Bratislave sme asi jediní nášho druhu a na Slovensku tiež nepoznám takýto typ dielne. V rámci Európy sa združujeme, ale nestretli sme zatiaľ v našej komunite nikoho od nás. Snažili sme sa vytvoriť komunitu aj na Slovensku, chceli sme sa stretávať s podobnými krajčírmi, ktorí majú vlastnú dielňu ako my, ale nepodarilo sa.

Pri vstupe k vám cítiť tradíciu, podľa oblečenia aj správania sa zamestnancov človek hneď vidí, kam vošiel. Podobných je naozaj málo?
Sú rôzne salóny, ale nefungujú tak, že vojdete dovnútra, spoznáte sa s hlavným krajčírom, ktorý vám bude šiť, odmerajú vás, urobia vlastný strih špeciálne na vašu postavu, potom urobia tri skúšky, šijú každý jeden kus odevu s nejakou myšlienkou a podobne. Na Slovensku je síce kopec šikovných ľudí aj v otcovom veku, ale mnohí zostali pri opravách odevov, do šitia sa už nepúšťajú, a ďalší kvalitní ľudia pracujú v dielňach Slovenského národného divadla.

A v zahraničí?
Tam fungujú aj cechy, len vo Viedni sú tri odevné školy, kde sa študuje krajčírstvo. Niektorí, samozrejme, zo školy prechádzajú do módy, niektorí sa venujú strihom a digitalizácii a samotnú výrobu presúvajú do Rumunska, Turecka, do Číny, ale stále je značná časť takých, ktorí ostanú pri remesle a otvoria si salóny s dielňou.

Ako sú na tom iné podobné remeslá na Slovensku? Tiež nie sú rozšírené?
Existujú skôr jednotlivci, spolupracujeme napríklad s výrobcom topánok Marekom Pažitným, ktorý ich robí ručne na mieru, spolupracujeme tiež s Verbuou, je to Slovenka a Francúz, ktorí na Slovensku pokračujú v brašnárskej tradícii, ktorú mali jeho rodičia vo Francúzsku. Sme v rámci jedného mesta, preto užšie spolupracujeme, nejako sme sa stretli v blízkosti, ale inak je toho naozaj málo.

Teraz sa však otvárajú rôzne kvalitné podniky, napríklad už sú aj holiči, ktorí robia ako kedysi – majú tradične zariadené holičstvo, mužov holia britvami, je tam atmosféra...
Pre časť mladých ľudí, ktorí sú úspešní, je to miesto, kde odídu od reality. Odpočinú si tam, postarajú sa o ich vizáž a dostanú dobrý servis. Trend vo väčších mestách to bude. Ľudia vyhľadávajú holičov alebo krajčírov desiatky rokov, ale teraz už je záujem aj o služby, pri ktorých majú pocit, že si ich zaslúžili.

Vošli sme k vám do krajčírskeho salónu a nepočuli sme šijacie stroje. Prečo?...