Za "absolútne zlý odhad" označil rakúsky prezident Alexander Van der Bellen svoj predpoklad, že sa ruský prezident Vladimir Putin zastaví pri anexii Krymu. Van der Bellen to povedal v rozhovore s nemeckým magazínom Der Spiegel, ktorý bol dnes publikovaný.
"Myslel som si, že sa uspokojí s neospravedlniteľnou anexiou Krymu, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom, a prístupom na polostrov," uviedol rakúsky štátnik. "Je mi to ľúto, úplne zlý odhad."
Návšteva s vojenskými poctami
Štyri roky po ruskej anexii Krymského polostrova, v roku 2018, prijal Van der Bellen Putina s vojenskými poctami vo viedenskom Hofburgu. Kritiku si Putin v rámci tejto návštevy nevypočul, namiesto toho rakúsky koncern OMV podpísal s ruským Gazpromom nový kontrakt na dodávky zemného plynu.
Rakúsku závislosť od ruského zemného plynu označuje Van der Bellen za "problém". Na otázku, prečo Rakúsko od roku 2022 plnilo Putinovu vojnovú pokladnicu nákupom ruského zemného plynu za takmer desať miliárd eur, spolkový prezident uviedol, že si je tohto problému vedomý. "Pracujeme na tom, aby sme to zmenili. "
Podľa Van der Bellena ruský prezident "žije v 18. storočí. "V rozhovore s Der Spiegel uviedol Van der Bellen anekdotu: "Existuje taký vtip. Jeden sa pýta: Poznáte niekoho, koho ešte Putin počúva? A druhý zodpovedá: Samozrejme, Ivana Hrozného, Petra Veľkého a Katarínu Velikou. V Putinových očiach musí byť Rusko príslovečne veľké, aby sa mohol brať vážne ako vládca, "myslí si rakúsky prezident.
Roztrieštená Európa
V rozhovore vyzval 80-ročný rakúsky politik na spoločnú zahraničnú a obrannú politiku Európskej únie tvárou v tvár ruskej agresii. "Čo sme všetci podcenili, je roztrieštenosť európskeho obranného priemyslu," uviedol. Európska únia sa podľa Van der Bellena zdráha opustiť pozíciu "mäkkej" sily. "Musíme sa naučiť brániť," povedal rakúsky prezident, ktorý bol predtým predsedom rakúskej strany Zelených.
Prezident sa nedomnieva, že by povesť Rakúska poškodila aktuálna kauza okolo zadržaného bývalého pracovníka kontrarozviedky Egista Otta. "Ale väzby na škandál Wirecard, na Jána Marsalka, to je trápne," povedal Van der Bellen.
Zatykač na Otta sa opiera okrem iného o podozrenie, že odovzdával údaje z mobilných telefónov bývalých vysokopostavených úradníkov rakúskeho ministerstva vnútra ruským tajným službám.
Ott údajne poskytoval citlivé informácie krajanovi Marsalkovi, ktorý je hľadaný kvôli podozreniu z podvodu po krachu firmy Wirecard v roku 2020.
Podľa zatykača chatové správy poskytnuté Viedni britskými úradmi ukazujú na napojenie Marsalka na ruskú tajnú službu FSB. Teraz je Marsalek na úteku, podľa médií pravdepodobne býva v Rusku.