Americká Agentúra pre medzinárodný rozvoj (USAID) v stredu prisľúbila pomoc pri znižovaní uhlíkových emisií v hodnote 53 miliónov amerických dolárov 23 mestám v rozvojových krajinách na celom svete.
Zároveň oznámila, že firmy zo súkromného sektora pomôžu krajinám prispôsobiť sa klimatickej zmene viac než dvoma miliardami dolárov. Informuje o tom agentúra AFP.
USAID prisľúbila mestám v menej rozvinutých krajinách pomoc pri znižovaní uhlíkových emisií, keďže mestské oblasti sú zodpovedné za tri štvrtiny ich celosvetovej produkcie. Mestám pomôže prejsť napríklad na elektrické vozidlá či zlepšiť verejnú dopravu.
Pomoc dostane medzi inými hlavné mesto Kirgizska Biškek, západoindické mesto Rajkot, juhoafrické mesto Mbombela či mexické mestá Hermosillo a Mérida.
Agentúra zároveň oznámila, že 21 súkromných spoločností pomôže krajinám prispôsobiť sa klimatickej zmene sumou 2,3 miliardy dolárov. Pomôžu im v rámci iniciatívy amerického prezidenta Joea Bidena z názvom Núdzový plán prezidenta pre adaptáciu a odolnosť.
Minulý rok na klimatickej konferencii COP27 v Egypte sa do tejto iniciatívy zapojilo desať súkromných firiem vrátane IBM či Visa. V rámci tejto iniciatívy pomôžu firmy rozvojovým krajinám s budovaním systémov včasného varovania či potravinových systémov odolných voči klimatickej zmene.
"Konferencia COP28 sa koná na konci ďalšieho roka, počas ktorého ľuďom na celom svete prevrátili životy naruby rekordne vysoké teploty a extrémne počasie – od katastrofálneho sucha a teraz ničivých záplav v Africkom rohu až po najhorúcejšie leto v histórii Zeme... Musíme urobiť pre riešenie klimatickej krízy viac – a aj to robíme," uviedla riaditeľka USAID Samantha Powerová pre AFP pred príchodom na klimatickú konferenciu COP28 v Dubaji.
Na konferencii sa zameriava na pomoc rozvojovým krajinám vyrovnať sa s klimatickou zmenou, píše AFP.
Spojené štáty už v sobotu oznámili, že prispejú sumou tri miliardy dolárov do celosvetového klimatického fondu pre rozvojové krajiny (Green Climate Fund). USA doňho naposledy prispeli v roku 2014, keď vtedajší prezident Barack Obama prisľúbil tri miliardy dolárov.