Až raz budú historici hľadať odpoveď na otázku, kedy naštartoval bývalý dlhoročný slovenský premiér Robert Fico svoj politický comeback, s veľkou pravdepodobnosťou ten okamih zasadia do času po 29. novembri 2022.
V ten deň rozhodlo vedenie slovenskej Generálnej prokuratúry o zastavení jeho trestného stíhania, takže mu inými slovami vystavilo oficiálne potvrdenie, že je čistý a nie je namočený do korupčného konania. Najvyšší žalobcovia využili paragraf 363 slovenského trestného poriadku, ktorý im dáva možnosť zasiahnuť do vyšetrovania a zastaviť ho.
Takto v nedávnej minulosti rozhodli v prospech oligarchu a zakladateľa finančnej skupiny Penta Jaroslava Haščáka aj zadržiavaného riaditeľa slovenskej civilnej kontrarozviedky Vladimíra Pčolinského.
Teraz takýto príkaz zhora zbavil Fica aj jeho pravú ruku exministra vnútra Roberta Kaliňáka obvinenia zo založenia zločineckej skupiny. Ich trestné stíhanie bolo označené za nezákonné.
Krajina, kde sa každý s každým pozná
Na oboch politikov došlo v súvislosti s niekoľkoročným vyšetrovaním korupcie a prepojenia politiky s organizovaným zločinom. V sieťach vyšetrovateľov tak postupne uviazli vrcholní policajti, sudcovia, vplyvní podnikatelia.
Pretože na malom Slovensku platí, že každý sa s každým pozná, bolo otázkou času, kedy policajti vyšetrujúci korupciu odvedú aj Fica a jeho najbližších spolupracovníkov. Že by tá chvíľa mohla čoskoro nastať, o tom sa začalo špekulovať niekedy na jeseň v roku 2021.
Vtedajšia expremiérova nervozita v podobe agresívnych slovných útokov, ktoré prednášal na proticovidových demonštráciách, len dosvedčovala, že sa cítil ohrozený a pracuje na svojom obraze obete. Keď potom v apríli 2022 slovenská polícia skutočne vzniesla obvinenie voči nemu aj Kaliňákovi pre možné zneužitie polície a Finančnej správy, bolo jasné, že protikorupčné snaženie súčasnej slovenskej vlády si môže pripísať ďalší veľký zárez na pažbe.
Stačilo len dotiahnuť celý prípad do konca, teda priviesť ho po dôkladnom vyšetrení na súd. K tomu však už nedošlo, roly sudcu sa de facto ujala Generálna prokuratúra, ktorá celú záležitosť uťala.
Napriek závažným argumentom
Rozčarovanie nad tým, ako Generálna prokuratúra rozhodla v kauze spojenej s Ficom a Kaliňákom, vyjadril tiež policajný prezident. Uviedol, že sa „opäť jeden prípad nedostal pred nestranný a nezávislý súd“. O tom, že spravodlivosť dostáva týmto spôsobom na frak, niet pochýb. Ak by mali Fico s Kaliňákom čisté svedomie, pred súdom by sa obhájili a šikovní obhajcovia by ich z toho vysekali.
Argumenty policajných vyšetrovateľov proti vrcholným politikom pritom boli závažné. Kaliňáka pôvodne obvinili a zároveň aj vzali do väzby.
Fico bol síce tiež obvinený, ale potupnému odvedeniu v želiezkach sa vyhol vďaka poslaneckej imunite. A pretože nakoniec slovenský parlament tesne rozhodol bývalého premiéra nevydať, mohol sa Fico naďalej tváriť ako obeť justície aj protikorupčnej vlády a organizovať proti nej protesty a miestami hrubým, až vulgárnym spôsobom útočiť na svojich politických protivníkov.
Správanie Fica zas až toľko neprekvapuje. Aby sa v politike a v povedomí voličov zachránil, stavil na populistickú kartu, ktorá je na hony vzdialená proeurópskemu politikovi, ako sa Fico vo funkcii premiéra kedysi prezentoval.
Oveľa viac však zaráža správanie generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Do funkcie ho dosadila súčasná vládna koalícia, on však robí všetko pre to, aby posilňoval dojem, že nahráva bývalej vládnej garnitúre.
Družba s Moskvou
Žilinka sa často vyjadruje aj k politickému dianiu. Nie je to tak dávno, čo šíril informáciu o ničení hrobov ruských vojakov na východe Slovenska. Keď novinári prišli na miesto, ukázalo sa, že hroby sú neporušené. Žilinka bol veľkým kritikom obrannej dohody medzi Slovenskom a USA. A bol to opäť on, kto ešte v januári 2022 odišiel do Moskvy na oslavy výročia založenia ruskej generálnej prokuratúry.
Inými slovami, šiel sa družiť a zrejme aj popíjať so zástupcami inštitúcie, ktorá má na svedomí prenasledovanie kritikov Putinovho režimu na čele s opozičným aktivistom Alexejom Navaľným. A tak z toho všetkého zostáva taká zvláštna pachuť. Vidíme populistického expremiéra, ktorý sa cíti znova na koni a chystá sa ak nie viesť budúcu vládu, tak aspoň výrazne ovplyvňovať jej smerovanie.
Potom je tu generálny prokurátor, ktorý chce zjavne vtlačiť spravodlivosti na Slovensku svoj podpis a ide proti hlavnému sľubu súčasnej vlády, ktorá chcela očistiť verejný priestor od korupcie a starých štruktúr.
A nakoniec tu zostáva široká verejnosť, ktorá môže mať pocit, že pri voľbách pred dvoma rokmi zase raz naletela sľubom, že na Slovensku bude všetko lepšie a politika čistejšia. Teraz ju 29. november z tohto omylu vyviedol.
Autorka je komentátorka Českého rozhlasu. Text vyšiel v Lidových novinách.