Profesor ekonómie Alexander Van der Bellen (72), ktorý dnes podľa priebežných výsledkov vyhral opakované druhé kolo prezidentských volieb v Rakúsku, predstavuje na tamojšej politickej scéne proimigračný a proeurópsky hlas.

- Finančné expert a líder Zelených v rokoch 1997-2008 Van der Bellen kandidoval tento rok na jar v prezidentských voľbách za túto stranu, hoci ako nezávislý. V prvom kole volieb 24. apríla získal 21,4 percenta hlasov.

- Jeho skóre 50,3 percent v druhom kole volieb 22. mája znamenalo tesné víťazstvo nad Norbertom Hoferom, ktorý získal 49,7 percent, kvôli chybám pri sčítaní korešpondenčných hlasov však súd nariadil opakovanie druhého kola volieb.

- Van der Bellen teda neprevzal prezidentský úrad a právomoci prezidenta prešli 8. júla na trojčlenné predsedníctvo rakúskej Národnej rady (predsedníčkou bola Doris Buresová a jedným z podpredsedov Norbert Hofer), a to až do opakovania volieb.

- Obhajca imigrácie Van der Bellen z veľkej časti podporuje migračnú politiku nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, obhajuje ľudské práva, ochranu životného prostredia a európsku integráciu. Niekoľkokrát avizoval, že by ako prezident nedopustil vymenovanie zástupcu Slobodných do čela vlády. Zachoval by sa tak aj v prípade, že by FPÖ vyhrala budúce parlamentné voľby.

- Existujúcu vládu Van der Bellen kritizuje za tvrdý postup voči utečencom a v otázkach imigrácie (stanovila hornú hranicu počtu prichádzajúcich utečencov za rok a plánuje výhľadovo zaviesť kontroly na hraniciach s Talianskom). Tiež okrem iného podporuje manželstvá homosexuálov.

- Od roku 2012 Van der Bellen zasadá vo viedenskej obecnej rade. V rokoch 1994-2012 bol poslancom Národnej rady za Zelené, s ktorými už skôr spolupracoval ako nezávislý odborník. Vedenie strany prevzal v roku 1997 a o dva roky neskôr sa stal aj vedúcim ich poslaneckého klubu v Národnej rade.

- Má rodinné korene v Holandsku, jeho predkovia sa ale v 18. storočí presťahovali do ruského Pskova a dosiahli tam významné postavenie. Po boľševickej revolúcii však musel dedko Van der Bellena v roku 1919 utiecť aj s deťmi do susedného Estónska.

Keď v roku 1940 Sovietsky zväz krajinu anektoval, rodina sa ocitla opäť na úteku. Najprv rodina odišla vlakom do východného Pruska, odkiaľ sa po strastiplnej anabáze v utečeneckom tábore presídlila do Viedne. Tam sa 18. januára 1944 narodil Alexander Van der Bellen.

- Mladosť strávil v Tirolsku, vyštudoval ekonómiu na univerzite v Innsbrucku a prakticky celý život pôsobil ako vysokoškolský pedagóg. V roku 1980 bol menovaný profesorom národohospodárstva na Viedenskej univerzite.

- Jeho politická kariéra sa začala v sociálnej demokracii, potom ho kolega v roku 1992 presvedčil, aby vstúpil k Zeleným. Keď táto strana v roku 1995 prepadla vo voľbách, Van der Bellen sa ujal straníckeho predsedníctva. Vo funkcii vydržal takmer dvanásť rokov.

- V Rakúsku ho zvyčajne titulujú ako "zeleného profesora," hovorí sa mu tiež neformálne Saša.

- V kampani pred opakovanými voľbami sa mu na sociálnych sieťach pravicoví extrémisti vyhrážali smrťou, preto ho na predvolebných akciách sprevádzali členovia špeciálneho komanda Cobra.

- Van den Bellen je ženatý, vlani v decembri si vzal dlhoročnú priateľku Doris Schmidauerovou. S bývalou manželkou Brigitte má dvoch synov.