Jeden z poradcov francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca svojho času poznamenal, že v otázke vstupu Turecka do únie si nedokáže predstaviť nijaké francúzsko-nemecké spory. A skutočne, nemecký kancelár Gerhard Schröder pre svoju podporu Ankary získal aj Chiraca. Táto harmónia je však zavádzajúca.
Zakrýva totiž, že väčšina francúzskej politickej elity, vrátane ľudí z vlastného Chiracovho tábora, sa stavia proti tureckému vstupu do EÚ. Svojím postojom sa Chirac vnútropoliticky izoloval a tlak na neho rastie každým dňom. V pozadí oficiálnej zahraničnopolitickej línie tak dochádza k závažnému nesúladu v stanoviskách oboch opôr európskeho integračného zoskupenia.
Aby Chirac získal trochu času i pokoja, rozhodol sa, že o tejto otázke ziniciuje referendum. Tým však vpadol Schröderovi do chrbta -- okamžite sa totiž podobné hlasy ozvali aj v Nemecku. Ale Francúzom medzitým nestačí už ani to. Skupina vládnych poslancov teraz požaduje, aby ešte pred 17. decembrom, keď sa bude o Turecku rozhodovať na vrcholnej európskej úrovni, o tejto otázke rokoval francúzsky parlament -- a, pochopiteľne, aj prijal príslušné uznesenie.
Už táto požiadavka znamená jasnú protichiracovskú líniu. Veď podľa ústavy parlament v otázkach medzinárodných vzťahov prakticky nemá spolurozhodovaciu právomoc, to je jednoznačná doména hlavy štátu. Chirac, ktorý v týchto dňoch cestuje po Ázii a Číňanom ponúka rýchlovlaky a atómové elektrárne, na diaľku odkázal, že posledné slovo v danej záležitosti bude mať francúzsky ľud. Toto rozhodovanie sa však neuskutoční skôr ako o desať rokov. Dôvody odkladu sú zrejmé, ale súčasne pre Chiraca aj nebezpečné -- na budúci rok sa totiž uskutoční všeľudové hlasovanie o európskej ústave. Nebezpečenstvo, že Francúzi prezidentovi účet zrátajú, takpovediac, zástupne, odmietnutím ústavy, vôbec nie je zažehnané. Načrtnutý scenár by bol pre celú úniu katastrofou. Pre nemecko-francúzske vzťahy predstavuje zaťažkávajúcu skúšku už dnes. (hn/gaf)