Medzi takéto javy vždy patril vesmír a hviezdy nad hlavami našich predkov. Ľudia snívali o vzdialených svetoch a civilizáciách. Azda s najväčšími nádejami upierali zrak na Mars. Videli, či skôr chceli vidieť, tajomné útvary na povrchu nášho planetárneho suseda. Prvými pozorovaniami povrchu Červenej planéty sa v 16. storočí preslávil známy dánsky astronóm Tycho de Brahe. Skutočne vedecký výskum Marsu sa však začal až v druhej polovici 20. storočia. Jednou z najúspešnejších bola misia americkej sondy Mars Pathfinder. Tá pristála na povrchu planéty presne pred desiatimi rokmi.
Sonda Mars Pathfinder vyštartovala 4. decembra 1996 na palube rakety Delta II na púť k Marsu dlhú desiatky miliónov kilometrov. O sedem mesiacov neskôr, 4. júla 1997, pristála na povrchu Marsu v údolí Ares Vallis. Z útrob sondy vzápätí vyšlo malé vozidlo Sojourner, schopné pohybovať sa rýchlosťou jeden centimeter za sekundu po okolí povrchového modulu. Vozidlo svojím vzhľadom pripomínalo mikrovlnku na šiestich kolieskach. Malo veľa prístrojov, ktoré dokázali skúmať zloženie pôdy a kameňov v okruhu niekoľkých metrov od miesta pristátia.
Hoci misiu spočiatku sprevádzali technické problémy, vedcom sa podarilo získať množstvo zaujímavých informácií z Červenej planéty. Sojourner celkovo poslal na Zem 550 snímok z povrchu Marsu. Na obežnej dráhe vyhotovila sonda 16,5 tisíca fotografií planéty.
Mars však stále nedá ľuďom spávať. Jeho dobytie sa pre svetové veľmoci stáva vecou prestíže. Amerika, Európa, Rusko, ale i Čína či Nemecko, sa predháňajú vo vyhláseniach, kto prvý vyšle na Červenú planétu človeka. Rusi nedávno vyhlásili, že do roku 2015 chcú mať svojho človeka na Mesiaci a o desať rokov neskôr aj na Marse. Číňania sú vo svojich plánoch ešte o pár rokov odvážnejší. Z reálneho hľadiska je to však hudba vzdialenej budúcnosti. "Ak vôbec dôjde k pilotovanej misii na Mars, pokojne sa to môže odložiť na budúce storočie," povedal pre HN český astronóm Jiří Grygar. Podľa neho by za súčasných technologických podmienok bola takáto misia príliš drahá, nebezpečná a z vedeckého hľadiska by priniesla veľmi málo. "Bola by to skôr politická záležitosť, než skutočný vedecký výskum," dodal Grygar.