Môžeme predpovedať genocídu? "Nie. Ale môžeme upriamiť pozornosť na miesta, v ktorých hrozia genocídy či iné násilie," vysvetľuje Anna Alboth z Minority Rights Group International význam indexu Ľudia v ohrození 2018, ktorý dnes zverejnila jej organizácia.
Ohrozenie masovým zabíjaním, genocídou a iným násilím rastie najmä v krajinách, ktorých vlády sa uchyľujú k represívnym opatreniam s cieľom potlačiť disent. Vyplýva to z najnovšej dátovej analýzy, ktorú spoločne vypracovali organizácie Minority Rights Group International a Ceasefire Centre for Civilian Rigths.
Cieľom analýzy známej aj ako Index Ľudia v ohrození je identifikovať tie krajiny sveta, v ktorých ľuďom hrozia genocídy, masové zabíjanie a systematické násilné represie. Tohoročný index ukazuje, že úroveň ohrozenia stúpla predovšetkým v krajinách, v ktorých sa čoraz viac presadzuje autoritárske zriadenie a útlak médií a občianskej spoločnosti, čo stále viac a viac definuje postoje vlád k miestnej opozícii.
“Tohoročný prieskum podčiarkuje fakt, že dnes sú kľúčovým prispievateľom k masovému zabíjaniu a inému násiliu represívne reakcie vlád,” hovorí Claire Thomas, výkonná riaditeľka Minority Rights Group International. “V čoraz vyššej miere sú riziku vystavení nielen ľudia v zlyhaných štátoch, v ktorých vlády nedokážu alebo nechcú chrániť vlastné obyvateľstvo, ale aj tam, kde vlády používajú nimi vnímané hrozby ako ospravedlnenie zásahu proti špecifickým skupinám ako aj občianskej spoločnosti ako takej,” dopĺňa Claire Thomas.
Napríklad v Etiópii vláda použila násilie, aby potlačila silnejúce protesty v marginalizovanom regióne Oromia. Bezpečnostné zložky v snahe potlačiť politickú opozíciu zabili počas roka viac než 1000 protestujúcich a zatkli desiatky tisíc ďalších. Vo februári v krajine vyhlásili stav ohrozenia, ktorý viedol k zavedeniu mnohých obmedzení slobody prejavu a zhromažďovania sa. Nestratilo sa pritom ani svojvoľné zadržiavanie a mučenie oponentov.
Stupeň ohrozenia vzrástol aj v Turecku, kde sa prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi darí konsolidovať moc prostredníctvom masových čistiek medzi novinármi, verejnými predstaviteľmi a učiteľmi. Čistky nasledovali po zlyhanom pokuse o puč v roku 2016.
“Celý môj svet sa dnes presúva z Turecka, ľudia z môjho okolia sa snažia odísť z krajiny, kde sa necítia bezpečne,” potvrdzuje poznatky z indexu žiadateľ o azyl na Slovensku pochádzajúci z Turecka, ktorý si želal zostať v anonymite. Vláda jeho domovskej krajiny ho obvinila zo sympatií k opozícii kvôli tomu, akú školu navštevoval. Musel opustiť vysokú školu a spolu s rovesníkmi opustil krajinu.
Turecké armádne sily sa tiež opakovane dostali do stretov s bojovníkmi Kurdskej strany pracujúcich, predovšetkým v regióne Diyarbakir. To viedlo k rozsiahlemu presídľovaniu obyvateľstva a civilným stratám, ktoré sa obzvlášť dotkli tamojšej kurdskej komunity.
Podobný vzorec môžeme nájsť vo Venezuele, ktorá takisto poskočila v rebríčku Ľudia v ohrození po tom, ako vláda pod vedením Nicolasa Madura násilne potlačila protesty proti nej.
Neštátne ozbrojené skupiny hrali ústrednú rolu v eskalácii konfliktu vo viacerých krajinách, ktoré sa vedno nachádzajú vysoko v rebríčku. Ide napríklad o Afganistan, Demokratickú republiku Kongo (DRC) a Somálsko, kde sú hnané politickým súperením, extrémistickými ideológiami a pretekmi o prístup k zdrojom.
Napríklad Niger zažíva výrazné otrasy ako dôsledok pokračujúceho násilia spojeného s povstaním ozbrojenej skupiny Boko Haram. V marci tohto roku vláda Nigeru vyhlásila stav ohrozenia v západných oblastiach na hraniciach s Mali a spustila veľkú vojenskú operáciu. Stalo sa tak po tom, ako ozbrojenci zaútočili v regiónoch Tillabéry a Tahoua. Minulý rok boli v krajine počas vládneho záťahu proti disentu zatknuté stovky novinárov, protestujúcich a opozičných politikov.
V Iraku a Líbyi, ktoré obe figurujú v rebríčku veľmi vysoko, bola hrozba od tzv. Islamského štátu zrejme potlačená, no rozšírenie iných milícií vystavuje obyvateľov ohromnému riziku.
“Odpovede medzinárodného spoločenstva na hrozby proti civilistom sa pohybovali na škále od nečinnosti až po katastrofálne vojenské intervencie. Oba prístupy však zhoršili situáciu v mnohých krajinách,” povedal Mark Lattimer, riaditeľ organizácie Ceasefire Centre for Civilian Rights.
Napríklad v Mjanmarsku sa nedávne udalosti spojené s násilným presídľovaním príslušníkov menšiny Rohingov stretli len so slabou odozvou medzinárodnej komunity a nedá sa očakávať, že sa presídľovanie podarí vyriešiť niekedy v blízkej budúcnosti. A v Sýrii, ktorá sa opätovne umiestnila na samom špici rebríčka, prispela pomoc ponúknutá Asadovmu režimu z Iránu a Ruska k prudkému nárastu civilných úmrtí, zatiaľ čo bombové útoky medzinárodnej koalície proti IS takisto viedli k nezistenému množstvu civilných obetí.
V súvislosti s výsledkami správy k indexu Ľudia v ohrození 2018 podotýka Zuzana Števulová z Ligy za ľudské práva, ktorá okrem iného poskytuje bezplatnú právnu pomoc utečencom a migrantom, že tieto čísla úzko súvisia aj so samotnou mierou migrácie vo svete. "Čím viac sa budú čísla v tomto indexe zhoršovať, tým viac ľudí bude nútených opustiť svoje domovy," hovorí Števulová aj v súvislosti so svetovým dňom utečencov, ktorý si každoročne pripomíname 20. júna.