Aké sú ciele vašej návštevy na Slovensku?
V prvom rade musím pripomenúť, že nie som vedec, ale diplomat. Cieľom mojej návštevy je stretnúť sa s predstaviteľmi vlády, priemyselných kruhov, mimovládneho a odborného sektora a porozprávať sa s nimi o americkej politike v otázke transgénnych plodín. Chcem sa tiež dozvedieť viac o stave týchto plodín v iných krajinách. Spojené štáty sú lídrom v biotechnológiách, uskutočňujeme rozsiahly výskum. V súčasnosti najmä v oblasti geneticky modifikovaných (GM) plodín tzv. druhej generácie. Tie majú mať zvýšenú nutričnú hodnotu, dokážu čeliť suchám a zime. Slovensko bolo istý čas otvorené v otázke GM potravín, dnes však cítime zmenu v tejto politike. Aj preto sa stretávame s vašimi predstaviteľmi, aby sme sa dozvedeli vaše dôvody.

USA sú známe intenzívnym využívaním týchto plodín a výrobou potravín z GM organizmov. Napriek tomu prieskumy ukazujú, že obyvatelia USA vedia o GMO veľmi málo. Ako sa robí osveta v USA?
-- Máte úplnú pravdu, že priemerný Američan nevie toho o samotných geneticky modifikovaných plodinách príliš veľa . Máme však desaťročnú skúsenosť s ich pestovaním a tieto produkty sú roky na pultoch predajní. Okolo 60 percent a možno ešte viac potravín obsahuje transgénne zložky. Dá sa teda skonštatovať, že Američania si na GM výrobky zvykli a už sa nad nimi tak nepozastavujú. Čo sa týka vzdelávania, určite sa nedá očakávať, že naša vláda začne občanov bombardovať informáciami o GM komoditách. Na druhej strane existuje niekoľko oficiálnych webových stránok, ktoré poskytujú informácie.

Vedia Američania, čo konzumujú?
-- Nie je tajomstvom, čo tieto produkty obsahujú. Nemyslíme si, že osobitné vzdelávanie v tejto oblasti by bolo nutné. Nezabúdajte na naše dlhoročné skúsenosti v tejto oblasti. Ani radoví Európania nevedia veľa o geneticky modifikovaných plodinách, o tom, čo jedia. Nečítajú pozorne etikety výrobkov. Zásadné pre nich je, koľko produkt stojí. A počula som, že na Slovensku je otázka ceny tiež veľmi významná.

Osveta a bližšie informovanie teda nie sú také dôležité?
-- To vôbec netvrdím. Poskytujeme množstvo informácií, ak sa o ne zaujímate. Naši občania môžu veriť svojej vláde a našim regulačným procesom, môžu získavať informácie aj od mimovládnych organizácií. Američania vychádzajú z toho, že produkty v ich predajniach sú jednoducho bezpečné. A tak je to zrejme aj u vás -- ak sa nejaké nebezpečné produkty vyskytnú, určite sa stiahnu z predaja. V USA máme tri veľké agentúry, ktoré testujú bezpečnosť potravín -- ministerstvo poľnohospodárstva, agentúru pre potraviny a lieky a ministerstvo životného prostredia. Ide o skutočne rigorózny regulačný proces.

Je regulácia dostatočná, nie je príliš kontrolovaná komerčnými biotechnologickými spoločnosťami?
-- Vychádza sa z dát, ktoré poskytnú komerčné spoločnosti. Lenže, kým produkt pustíme do obehu v životnom prostredí, prejde určitý čas vyhradený na kontrolu. Vládne regulačné orgány určite netestujú produkty rovnako dlho, teda osem -- desať rokov, ako komerčné spoločnosti. Ak sú však v dátach nezrovnalosti, výrobky sa do predaja nepustia.

Niektorí odborníci tvrdia, že v prípade konzumácie GM potravín ide o najväčší experiment v dejinách ľudstva, pretože nikto nevie povedať, čo ich užívanie napokon spôsobí. Súhlasíte s týmto názorom?
-- Nikdy neexistuje nulapercentné riziko, žiaden vedec vám nikdy nebude hovoriť o stopercentnej istote. Na druhej strane, za posledných desať rokov, čo sa tieto plodiny používajú, sme nemali žiadne výrazné zdravotné ani environmentálne implikácie. Ľudia sa domnievajú, že klasické plodiny, teda nie geneticky modifikované, sú lepšie a zdravšie. To nie je pravda. Tie transgénové sú produkované veľmi transparentným spôsobom. Benefitmi GMO je aj výrazné zníženie využívania pesticídov, bránia erózii pôdy a výsledkom je lepšia kvalita úrody.

Správy Ministerstva poľnohospodárstva USA hovoria, že niektoré postreky sa zvýšili...
-- Ide o herbicídy, ktoré sa používajú na ničenie buriny. Tie sú však neškodné a neohrozujú životné prostredie. Tvrdiť, že zvyšovanie ich použitia je škodlivejšie, je nesprávne.

Niektoré nadnárodné americké spoločnosti museli čeliť škandálom a problémom pri uvádzaní GM plodín do obehu. Údajne aj zatajovali výsledky niektorých výskumov (napríklad na potkanoch, ktorým sa podávala GM kukurica MON 863 a mali viaceré zdravotné defekty). Niektoré firmy boli obvinené z korupcie za podplácanie vládnych úradníkov, napríklad v Indonézii firma Monsanto. V USA je to trestný čin, hoci sa odohral mimo ich územia.
-- Viem, že aj v USA sa už v prípade korupčného škandálu v Indonézii koná, je to veľmi nešťastná situácia. Čo sa týka tejto kukurice a ich štúdií, myslím, že tieto informácie sa využívajú nekorektne. Nemyslím si, že by táto spoločnosť niečo skrývala, nie je správne operovať nepravdivými informáciami. Ale najlepšie je spýtať sa priamo Monstanta.

Biotechnologické spoločnosti majú však celú sériu kontroverzných krokov. Napríklad pri vývoji tzv. biotechnologického terminátora, ktorého plodiny sú prakticky sterilné. Poľnohospodári by si tak každý rok kupovali nové osivo, nehovoriac o zásahu do ekosystému.
-- V súčasnosti sa nepracuje na týchto plodinách, tzv. terminátoroch, a nie sú ani v predaji. Je to kontroverzná otázka a neviem o tom, že by na tejto technológii relevantné spoločnosti pracovali. Na druhej strane pri niektorých plodinách tiež podpisujete licenčnú zmluvu a neuchovávate osivá.

USA nútia EÚ, aby intenzívnejšie zavádzala do poľnohospodárskej praxe pestovanie GM plodín. Prečo nenechajú na slobodnom rozhodnutí Európanov, čo chcú konzumovať?
-- Táto otázka sa dá aj otočiť: Prečo sa iné krajiny snažia druhým zabrániť, aby v nich predávali svoje biotechnologické produkty a prečo bránia svojim poľnohospodárom, aby efektívnejšie pestovali?