Dva dni pred plánovaným druhým kolom sondážnych rozhovorov o vytvorení veľkej koalície obaja hlavní aktéri trvajú na vlastnej vedúcej pozícii. Kancelárske kreslo si nárokuje jednak Angela Merkelová (CDU) a jednak i Gerhard Schröder (SPD). Merkelová má pritom v týchto ambíciách plnú podporu svojho okolia. Rozhovory o veľkej koalícii sa preto začnú vraj len v prípade, že SPD uzná jej nárok na vrcholnú vládnu funkciu - v tomto zmysle sa aspoň vyjadril generálny tajomník CDU Volker Kauder. Na rozdiel od situácie v únii sa zdá, že podpora Schrödera vo vlastných radoch sa pomaly drobí.
Samotný kancelár zatiaľ akékoľvek rozhodovanie v tejto veci odmieta. "Na pohyb zatiaľ niet nijakého dôvodu - len preto, že časť oznamovacích prostriedkov pod vplyvom CDU vyvíja v tejto veci nátlak," vyhlásil v televíznom rozhovore. Na druhej strane jednoznačne vyzdvihol myšlienku veľkej koalície, s tým, že osobne podporí jej vznik za všetkých okolností.
Zatiaľ najvyšším predstaviteľom SPD, ktorý spochybnil Schröderove ambície na kreslo kancelára, je podpredseda tohto zoskupenia Kurt Beck, zároveň ministerský predseda spolkovej krajiny Porýnie-Falcko. Podľa neho v demokracii principiálne "ľudia nemôžu byť nikdy dôležitejší ako vec sama". Už predtým sa podobnom zmysle vyslovili aj šéfovia vlád v Brémach a v Berlíne, Henning Scherf a Klaus Wowereit. Obaja zdôraznili, že predbežné rozhovory by sa mali viesť bez podmieňovania neskoršieho vývoja konkrétnym personálnym obsadením.
Zväzok CDU a SPD je v súčasnosti najpravdepodobnejším riešením situácie, ktorá v Nemecku vznikla po predčasných parlamentných voľbách z polovice tohto mesiaca. Nemecká tlač v tejto súvislosti poukazuje na príklad Izraela v prvej polovici 80. rokov. Iné alternatívy sa už v uplynulých dňoch ukázali neschodné.
S troškou do mlyna však prišiel aj Gregor Gysi, predseda frakcie poslancov Ľavicovej strany v spolkovom sneme. Nevylúčil, že Ľavicová strana za istých podmienok môže pri voľbe kancelára podporiť práve Schrödera, aby tak zabránila nástupu konzervatívnych síl k moci. "Záležitosť si ešte dobre premyslíme - veď od našich hlasov závisí mnohé," vyhlásil pre denník Der Tagespiegel. (hn/gaf)

Izraelské riešenie
Po deviatich dňoch od nemeckých volieb sa čoraz častejšie hovorí o tzv. izraelskom modeli riešenia patovej situácie. Obe veľké izraelské strany - Likud a Strana práce - sa v roku 1984 dohodli, že najprv bude dva roky premiérom Šimon Peres (Strana práce) a potom dva roky Jicchak Šamir (Likud). Výkon vládnej moci však táto koalícia sťažila. Keďže obe strany sa ideologicky silne odlišovali, v praxi dochádzalo k dohode vždy len na najmenšom možnom menovateli.