Slovenský Seržant pepper dodnes patrí k tomu najlepšiemu v histórii slovenskej populárnej hudby. Najsilenejšia zostava Prúdov na čele s Pavlom Hammelom, Mariánom Vargom a Fedorom Frešom sa do dejín zapísala nadčasovým zvukom a textami, vďaka ktorým majú zvonky stále čo povedať. Skutočne okrúhle výročie nahrávky spojil Pavol Hammel s oslavou svojej šesťdesiatky. Jeho darčekom bol koncert, akých Slovensko zažilo iba málo.
Najslávnejší z Prúdov
V zahraničí sa označujú ako tribute koncerty. Muzikanti, ktorí boli ovplyvnení nahrávkami oslavujúcej kapely, zahrajú svoje najobľúbenejšie skladby a vzdajú jej tak svoju úctu. Prúdom prišli zablahoželať Peter Cmorik, Zuzana Smatanová, Peter Lipa, Andrea Zimányiová, Pavel Malovič, gitarista Radim Hladík a skupiny Gladiátor a Hex. Hlavnou hviezdou bola však najslávnejšia zostava Prúdov v zložení Hammel, Varga, Frešo a Griglák. Moderátorom večera sa stal samotný oslávenec. Prvú skladbu Staré kone a nahé jazdkyne zaspieval celkom sám.
Ako prvého hosťa večera krátko po siedmej uviedol kapelu Gladiátor. Piesne Chlapci z mesta a Ja nemám lásku v malíčku odohrali pomerne slušne, ale bezpohlavne. Hammelov blízky kamarát Pavel Malovič interpretoval jeho skladby v takmer dylanovskom prevedení. Jeho recitál vďaka tomu vyznel autenticky, a to najmä v prípade Balady o smutnom Janovi. Jeho menej výrazný hlas však rušilo hlučné publikum v zadnej časti sály.
Nasledujúci Hex si vybral menej známe nahrávky Keď zomrie lev a Abracadabra. Vďaka energickému prejavu mali však k Prúdom ten večer najbližšie. Skladba Mladosť v podaní Andrey Zimányiovej, naopak, miestami pripomínala reláciu Repete. Vystúpenie Petra Cmorika zase finále speváckej súťaže. Čerstvý Zlatý slávik si však priviedol výbornú sprievodnú kapelu, o ktorú sa počas koncertu podelil aj s Petrom Lipom. Ten odspieval pesničku Tenis v príjemnom swingovom aranžmáne.
Koncertný program hostí uzavrela Zuzana Smatanová. Evergreen Cez plece v jej podaní nestrhol publikum ani zďaleka tak ako príchod kultovej skupiny. Hlas Pavla Hammela znie sviežo aj v jeho šesťdesiatke. Gitarová technika Fera Grigláka stále vyráža dych a vo forme bol aj Fedor Frešo. V prvej časti zazneli napríklad Stromy, Princezná zlatovláska, Medulienka a novšie Kamalásky.
Hudba, ktorej sa dá veriť
Obrovský potlesk publika si vyslúžil Marián Varga, ktorý sa ku kapele pridal až neskôr. Spoločne zahrali kultové piesne Pred výkladom s hračkami, Smutná ranná električka, Keď odchádza kapela a, samozrejme, Zvoňte zvonky. S nabitým PKO sa Prúdy rozlúčili nádhernou Ja nemám lásku v malíčku. Tento večer patril právom iba im. Ich hudba je totiž stále rovnako silná. To najkrajšie na nej je však to, že sa jej dá na rozdiel od tej, ktorá vzniká v súčasnosti, veriť aj po toľkých rokoch. Všetko najlepšie.
Róbert Pospiš, autor je spolupracovník HN