Azda všetky národy niekdajšieho Rakúsko-Uhorska ju považujú za svoju. Pre Rakúšanov je to Apfelstrudel, pre Maďarov Almas rétes a pre Slovincov jabolčni zavitek.
Poliaci ho poznajú ako strudel jabłkowy a Chorváti čoby štrúdla od jabuka. Česi ho nazývajú štrúdl a my štrúdľa. Vlastné pomenovanie má aj v taliančine, a to Strudel di melie, lebo k monarchii patrili dlhé desaťročia aj Benátsko a Lombardia, a pre Rumunov je to zas strudel cu mere.
Ale kde sa vlastne vzala a čo môže za to, že sa stala gastronomickým rodinným striebrom hneď v niekoľkých krajinách?
Dionýzove jablká
Základnou surovinou na štrúdľu vo všetkých krajinách bývalej monarchie sú jablká, hoci každý z národov má aj svoje vlastné vylepšenia a varianty tohto pokrmu, vrátane tých slaných.
„Pre Maďarsko je typická štrúdľa maková s orechmi, teda okrem jablkovej, ktorá sa tam robí naozaj dlhá. V Bavorsku, Sliezsku či v Sudetoch sa predtým piekla maková z nepomletého maku. Pre Dolné Rakúsko sú typické štrúdle s náplňou z hrozna alebo marhúľ, tirolská zase mala náplň z orechov, mandlí, fíg, hrozienok a citrónovej kôry. V Bavorsku bola obľúbená štrúdľa zo zemiakového cesta a sladkej zemiakovej náplne, Slovensko prispelo tvarohovou štrúdľou s višňami,“ vysvetľuje Kamila Svobodová, kurátorka ovocinárstva a vinárstva valtického Múzea vinárstva, záhradníctva a krajiny.
Všade, bez ohľadu na štátne hranice, však platí, že základnou náplňou závinu sú jablká. Práve tieto plody, ktorých pravlasťou je s najväčšou pravdepodobnosťou oblasť Zakaukazska, Irá...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.