Na Slovensko prišli ako rodina, kvôli práci Susaninho manžela, ale ako sama tvrdí, bol to krok ako spomaliť. „Odkedy žijeme v Bratislave, nepociťujeme stres, na aký sme boli predtým navyknutí. Naučili sme sa spomaliť,“ dodáva s úsmevom.
Slovensko je podľa nej nádherná krajina s lesmi a snehom a Susana miluje na nej najmä to, ako sú korene ľudí v spojení s prírodou.
„Čo sa mi páči je to, že sa cítim bezpečnejšie v tejto krajine. Polícia je všade. Takisto často vidieť deti, ako sa samé hrajú poobede vonku. Ihriská sú plné hračiek a pritom ich nikto odtiaľ nekradne... Je to takisto veľmi čistá krajina.“
Spomenula aj tienistejšie stránky Slovenska a života tu
„Naozaj nemám rada a nepáči sa mi zákaznícky servis. To je katastrofa. Ako zákazník by som sa mala cítiť vítaná, ale keď prídem dovnútra, často nám nie je dopriate priateľské prostredie. Vyzerá to ako keby zamestnanci robili láskavosť nám.“
Slováci sa málo smejú
„Čo sa týka Slovákov, máme tu veľa dobrých priateľov, ktorých budeme mať navždy v srdciach. Odhliadnuc od toho, ale mám aj pocit, že Slováci sú veľmi uzavretí a nesmejú sa dosť,“ hovorí a dáva: „Myslím, že ľudia tu majú ešte veľa predsudkov.“