Ivan Šimko po dvoch mesiacoch skončí vo funkcii ministra vnútra. Informáciu potvrdil na brífingu premiér Ľudovít Ódor. Ten dnes doručí formálny návrh na jeho odvolanie.
Z prezidentského paláca informovali, že Zuzana Čaputová dnes popoludní odníme Šimkovi poverenie a riadením ministerstva vnútra poverí premiéra Ódora. HNtelevízia prinesie odovzdanie poverenia naživo.
"Kameňom úrazu je, že dôvera ministra a širokého vedenia polície sa naštrbila natoľko, že sa nepodarilo obnoviť napriek intenzívnym rokovaniam," povedal v reakcii Ódor.
Premiér zopakoval, že politizácia polície je neprípustná. "Pán Šimko chápe vážnosť situácie," dodal Ódor. Premiér potvrdil, že hrozil odchod viac ako 20 príslušníkov z vedenia polície či inšpekcie.
Ako priblížil, nešlo len o Šimkove vyjadrenia na sociálnych sieťach. "To nebol začiatok príbehu, ale skôr koniec, posledná kvapka," zhodnotil.
Jedným z dôvodov ministrovho konca je spor, ktorý vyvolal Šimkov status. Okrem iného v ňom napísal, že "žiadne rozviazané ruky tu ľudia s pištoľami a putami mať nesmú".
Na to ostro reagovali čelní predstavitelia polície. Jej šéf Štefan Hamran a ďalší ľudia z vedenia zboru zastávajúci pozíciu, že polícia musí mať rozviazané ruky, dokonca pohrozili odchodom z funkcií.
Dzurindov minister
Šimko bol ministrom už počas vlád Mikuláša Dzurindu po prelome tisícročí. Najprv šéfoval vnútru, potom obrane. Z postu odišiel po prevalení kauzy skupinka, ktorá prepukla v roku 2003. Vtedajší premiér Dzurinda v tom čase informoval, že v krajine operuje skupina ľudí, ktorí škodia jeho vláde a strane SDKÚ.
Stranu v dôsledku kauzy opustili Ivan Šimko a Zuzana Martináková spolu s ďalšími poslancami. O zákonodarcov prišla aj strana ANO. Koalícia stratila v parlamente väčšinu, z čoho neskôr vyplynuli podozrenia z kupovania poslancov.
Rozpadla sa predčasne v roku 2006, keď z nej vystúpilo KDH.
Zakladateľ KDH
Šimko vyštudoval Národohospodársku fakultu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave a Právnickú fakultu Univerzity Komenského.
Po revolúcii v novembri 1989 bol do júna 1990 odborným poradcom podpredsedu vlády. V rokoch 1990 až 1992 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho Zhromaždenia Česko-Slovenskej Federatívnej Republiky, predsedom branno-bezpečnostného výboru, v roku 1992 poslancom Snemovne národov. Od 18. februára do 24. júna 1992 pôsobil vo funkcii ministra spravodlivosti.
Počas vlády Jozefa Moravčíka v roku 1994 zastával post podpredsedu vlády pre legislatívu a až do roku 1998 bol poslancom.
Šimko je zakladateľom KDH, ktorého bol v rokoch 1992 až 1997 podpredsedom. O rok neskôr bol v parlamentných voľbách zvolený za poslanca Národnej rady a bol členom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady.