V sobotu čaká občanov Slovenska v poradí deviate referendum od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Realizácia jednej z mála foriem priamej demokracie však má u nás prísne pravidlá. Aj to zrejme patrí k dôvodom, pre ktoré bolo v modernej histórii Slovenska úspešné len jediné.

Jedným zo základných cieľov hlasovania v referende je podľa politologických príručiek zvýšenie miery priameho zapojenia sa občanov do správy vecí verejných. Niektorých preto môže udivovať, že napríklad v porovnaní so Švajčiarskom, ktoré aplikuje unikátny systém polopriamej demokracie, bolo na Slovensku relatívne málo hlasovaní s využitím tohto nástroja.

Demokrati by sa referenda báť nemali, ak sú takí dobrí

Švajčiari, ktorí majú vo svojom politickom systéme zakotvené hneď tri rôzne formy referend, na rozdiel od Slovenska používajú túto formu hlasovania aj niekoľkokrát do roka. Problematika, o ktorej ľudia vo Švajčiarsku priamo o verejných veciach rozhodujú, je pritom pestrá.

Od zákazov pokusov na zvieratách po obmedzenie reklamy na tabakové výrobky, aj to sú otázky, o ktorých Švajčiari v referende hlasujú. Hoci platí, že v tomto prípade ide o "porovnávanie neporovnateľného", teda dvoch rozličných foriem demokratického systému, môže byť priblíženie si základných rozdielov v prístupe k referendu v oboch krajinách zaujímavým exkurzom. 

Vysoké kvórum a "zmarené" referendum

Mantinely konania referenda na Slovensku vymedzuje ústava. Tá vo svojom druhom oddiel...