Čerstvá trojkoalícia visí na takej tenkej šnúrke. Možno sa bude musieť uchádzať o priazeň nezaradených poslancov Štefana Kuffu ​a jeho syna ​Filipa. Zdá sa však, že ich váhová kategória naberá na sile nielen v parlamente, ale aj pri fyzických súbojoch s farmármi, pri ktorých sa dostávajú k slovu aj päste.

Štefan Kuffa je otcom siedmich detí a spolu so svojimi synmi sa aktuálne zviditeľnil pri bitke o poľnohospodársky pozemok. Bohu oddaná rodina akoby pozabúdala na Ježišovo kázanie: „Kto ťa udrie po pravom líci, obráť k nemu i druhé.“

Predsedovi Národnej rady Borisovi Kollárovi pestvá svojráznych poslancov slovenskej politickej scény zjavne neprekážajú. Ich činy vyhodnotil slovami: „Sú to kresťania, tvrdí kresťania, žiadni fašisti. Nesnažte sa im dať túto nálepku. Odmietam to. Majú zdravý sedliacky rozum, podporujú rozumné veci tejto vlády, predkladajú rozumné návrhy.“

Nuž, sedliacky rozum isto majú, predovšetkým pri obrane svojich majetkov. Sprevádza ich celkom slušný rozsah trestných oznámení i obvinení. Od zločinu lúpeže cez prečin výtržníctva až po obvinenie z prečinu nebezpečného vyhrážania... Tak na poslancov, ako aj niektorých ďalších členov rodiny. Pri obvineniach vyskočila aj menšia pikantéria, ktorá pravdepodobne v dejinách nášho zákonodarného zboru nemá precedens. Vyšetrovateľ obvinil oboch poslancov jediným uznesením.

Riziko v Záporožskej jadrovej elektrárni je veľké a stupňuje sa, tvrdí šéfka Úradu jadrového dozoru Žiaková

Napriek tomu s nimi Kollár nemá „absolútne“ žiaden problém. „Veľakrát sme podporili ich návrhy zákonov, oni veľakrát naše. Ich línia je veľmi podobná, ako má hnutie Sme rodina.“ Ak by prejavili záujem, pokojne by ich prijal do klubu. Obvinení Kuffovci sa, pravdaže, tvária nie ako vinníci, ale ako obete. Sú čistí ako Kristovo oko. Nespravodlivosť a násilie páchané na svojich osobách prijímajú s pokorou a nastavujú aj všetky druhé líca.

Muž mnohých remesiel i politických strán

PhDr. Štefan Kuffa je mužom mnohých remesiel. Začínal v Pamiatkostave Žilina ako stavebný robotník, pôsobil ako referent investičnej výstavby i majster hrubej stavebnej výroby. Nežná revolúcia mu pootvorila dvere na úrad práce v Kežmarku. Ten však nenavštevoval v pozícii zúfalca hľadajúceho prácu, ale riaditeľa odboru služieb zamestnanosti. V roku 2004 zasadol do kresla šéfa Hospicu sv. Alžbety v Ľubici.

Rovnako ako prechádzal viacerými profesi...