„Bijete deti?“ V miestnosti plnej rodičov nastane po otázke terapeuta ticho, ktoré sa dá krájať. Psychológ sa pousmeje a sprisahanecky dodá, že predsa každému rodičovi niekedy rupnú nervy. Netreba sa za to hanbiť, treba si to priznať a pracovať na sebe.

V sále sa razom uvoľní atmosféra a začne sa diskusia o tom, ako zvládať hnev. Nielen u osvojených detí, ale predovšetkým u rodičov adolescentov. Aj toto je jedna z tém, ktoré si vypočujeme na pobyte v Hronci určenom pre náhradné rodiny.

Začíname

„Nie všetci si môžeme vziať opustené deti k sebe domov,“ prečítame si na programe k letnému vzdelávaciemu pobytu. „No všetci môžeme podporiť tých, ktorí tak urobili.“

Myšlienka, ktorej silu pochopíme hneď v prvý deň. Tábor v Hronci už roky otvára svoju náruč rodinám, ktoré prijali cudzie deti za vlastné. Tam, kde absentuje štátna pomoc, pomáha občianske združenie Asociácia náhradných rodín a, ako inak, sponzori. Tí druhí preplácajú deťom aspoň časť turnusu, ostatné je už na pleciach rodičov.