Najvyšší súd uznesením z novembra 2020, ktoré sa týkalo väzobného stíhania, porušil práva advokáta a bývalého predsedu Okresného súdu Bratislava III Davida Lindtnera, obvineného z korupcie a zasahovania do nezávislosti súdu. Na základe ústavnej sťažnosti obvineného o tom rozhodol senát Ústavného súdu.
Uznesením Najvyššieho súdu bolo podľa Ústavného súdu porušené základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa ústavy a právo na slobodu a bezpečnosť podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvý senát pod vedením sudcu Miloša Maďara tak rozhodol na neverejnom zasadnutí 14. apríla, pričom zrušil uznesenie Najvyššieho súdu z 12. novembra 2020.
Najvyšší súd je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 680 eur. Vec Ústavný súd nevrátil na ďalšie konanie, keďže Davida Lindtnera medzitým 20. mája 2021 prepustili z väzby na slobodu.
Podľa nálezu ˇustavného súdu "rešpekt k základnému právu sťažovateľa na osobnú slobodu, respektíve jeho právu na slobodu a bezpečnosť vyžadoval, aby mal vzhľadom na špecifické okolnosti danej veci možnosť namietať v jeho veci rozhodujúceho sudcu, u ktorého mal obavu o nedostatku jeho nezaujatosti". Vzhľadom na skutočnosť, že nezaujatosť príslušného sudcu nebola v konaní relevantným spôsobom preverená, sú podľa Ústavného súdu spochybnené meritórne závery napadnutého uznesenia.
Uznesením z novembra 2020 zamietol Najvyšší súd sťažnosť Lindtnera voči rozhodnutiu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku o jeho väzobnom stíhaní.
Národná kriminálna agentúra zadržala obvineného v rámci akcie Víchrica 28. októbra 2020 spolu s podnikateľom Zoroslavom Kollárom a bývalou podpredsedníčkou Najvyššieho súdu Jarmilou Urbancovou.