Plány ministra kultúry Mareka Maďariča na zmenu financovania narážajú na odpor najväčšej cirkvi na Slovensku. Katolícka cirkev (rímsko-aj gréckokatolícka) podľa našich informácií odmieta dať ministrovi údaje o svojom majetku či financovaní. V katolíckej cirkvi prevláda názor, že ak minister také údaje chce, vie si ich nájsť aj sám.
Oficiálne však duchovní tvrdia, že súpis nemajú a urobiť ho nie je jednoduché. „Je potrebné spresniť metodiku, čo vlastne od nás štát očakáva, lebo nie je možné len tak vyčísliť príjmy a náklady cirkvi,“ reagoval pre HN hovorca Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik.
Malí nemajú problém
Podľa neho len ich cirkev má viac ako dve tisícky subjektov, vyčísliť ich majetok, financie a výdavky nie je možné zo dňa na deň. „Tie údaje sa navyše menia, niekto niečo predá, alebo sa na našich pozemkoch postaví diaľnica,“ zdôvodnil Kováčik. Rovnaký postoj má aj gréckokatolícka cirkev.
Malé náboženské obce, naopak, problémy so súpisom nemajú. „Máme ho pre interné potreby, ak nás oň minister požiada, vieme mu ho dať,“ povedal Ján Lacho, biskup apoštolskej cirkvi.
Maďarič zostal bez odpovedí
Informácie o majetku a financiách potrebuje ministerstvo kultúry, aby mohlo správne nastaviť nový spôsob financovania. Údaje si vyžiadal sám Maďarič. Do termínu, ktorý uplynul v pondelok, odpovedalo ministrovi na jeho otázky len sedem cirkví z 18. Ostatné tak vraj ešte urobia. Ministerstvo tvrdí, že bez presných čísel štát ťažko nastaví spravodlivý model financovania.
Čo bude ďalej, Maďarič nepovedal. „Keď sa dosiahne prijateľný konsenzus medzi štátom a cirkvami,“ uviedol hovorca ministerstva Jozef Bednár na otázku, kedy sa táto téma dorieši. HN už informovali, že v hre je financovanie cirkvi daňovými poplatníkmi. Podobný model funguje napríklad v Taliansku. Kto by chcel, mohol by isté percento svojich daní poslať svojej cirkvi.
Tomu však duchovní povedali jednoznačné nie. „Poškodilo by to malé cirkvi,“ zdôvodnil odmietavý postoj Kováčik. Podľa našich informácií sú biskupi za kombinovaný model, časť z rozpočtu a časť od ľudí.
Len 7,5 eura na katolíka
Dnes ide zo štátneho rozpočtu na platy duchovných a prevádzku viac ako 37 miliónov eur ročne. Najväčšia cirkev si vyčíslila, že od štátu nedostávajú až takú veľkú sumu. Na jedného veriaceho podľa ich prepočtov pripadne 7,5 eura ročne. Podľa ekonóma SAV Vladimíra Baláža je zvláštne, ak niekto, kto má majetok, ho nevie vyčísliť. Spomenul odhady, podľa ktorých vlastní cirkev desatinu pôdy v krajine. „Keby chceli, tak by to vedeli vydokladovať, ako aj to, ako s ním nakladajú,“ skonštatoval pre HN.
Ak to tak nie je, mali si v tom podľa neho cirkvi spraviť poriadok. „Ak zistia, že majú toho majetku dosť a vedeli by sa uživiť, tak prečo by ich mal financovať štát,“ dodal Baláž. Podľa neho všade vo svete sa cirkev financuje sama. Najnovšie už aj v susednom Česku, kde sa začalo s postupnou odlukou cirkvi od štátu.
O zmenu sa aj u nás pokúšalo viacero vlád, vždy neúspešne. Na úpravu financovania cirkví sme sa zaviazali vo vatikánskej zmluve.