Muž, ktorý ukončil mečiarizmus, doviedol Slovensko do Európy a prebudil ekonomiku. Takto vidia analytici Mikuláša Dzurindu. Po období medzinárodnej izolácie Slovenska sa stal pre zahraničie zárukou demokratického vývoja v krajine. Stál na čele integračného procesu, ktorý sa zavŕšil vstupom Slovenska do Európskej únie a NATO. "Ak by po roku 1998 nedošlo k zmene politických pomerov, Slovensko by doteraz nebolo integrované v medzinárodnom spoločenstve. A malo by zrejme aj iný politický systém ako parlamentnú demokraciu," tvrdí politológ László Öllös.

Odvážny premiér
Dzurinda získal v kresle premiéra aj kredit štátnika, ktorý sa nebál zásadných ekonomických zmien. "Bol to veľký reformátor. Prvý politik, ktorý sa odvážil pristúpiť k ťažkým, no nevyhnutným reformám - ťažkým nie len z ekonomického, ale najmä politického hľadiska," hovorí o ňom ekonomický analytik Miroslav Šmál. Pripomína, že Dzurinda preberal po Mečiarovej vláde ekonomiku vo veľmi zlom stave. "Za vlády Vladimíra Mečiara sme kráčali doslova dozadu a tí ostatní nás predbiehali. O to to mal Dzurinda ťažšie. No nielenže sa mu podarilo tieto krajiny dobehnúť, ale viaceré sme v mnohom aj predbehli." Analytici vyzdvihujú aj fakt, že sa Dzurindovi reformy podarilo "vtesnať" prakticky do jedného volebného obdobia. "Je len veľmi málo premiérov a ministrov, ktorí sa na takéto kroky odhodlali," dodáva Šmál.

Integračný antitalent?
Hoci vedel zjednotiť bývalú opozíciu proti Vladimírovi Mečiarovi a jeho HZDS, paradoxne už nevedel fungovať ako stmeľujúci prvok koaličných zoskupení, ktoré z neho urobili premiéra. Politológ Öllös zdôrazňuje - obidve vlády, ktoré viedol, boli konfliktné. "Vznikali konflikty nie len medzi jednotlivými stranami koalície, ale aj priamo vnútri týchto strán - vrátane jeho SDKÚ. Skrátka, nevedel dosť dobre integrovať a manažovať konflikty."