Americké filmy pre tínedžerov majú spoločné jedno -- v každom nájdete modelky, kulturistov, hamburger a kolu. Fungujú ako dokonalá reklama životného štýlu mladých. Štýlu, ktorý sa, žiaľ, negatívne podpisuje na ich zdraví.

Dnešná mládež žije príliš rýchlo. Na "nepodstatné veci" nemá čas. Sadnúť si za stôl a v pokoji sa najesť? To by prišli o vzácne minúty, ktoré môžu stráviť v spoločnosti priateľov. A tak ráno v chvate utekajú z domu, sotva stihnú vypiť čaj. Na obed letia zo školy bez toho, aby sa zastavili v školskej jedálni -- namiesto noho postávajú pri stánkoch s rýchlym občerstvením a posedávajú v kaviarňach. Večer v kine hodia do seba ešte balíček čipsov alebo sladkých bonbónov. A keď konečne dorazia domov, vyrabujú celú chladničku.
"Mládež robí pri stravovaní rovnaké chyby ako dospelí. Ráno zje nekompletné raňajky alebo ich z dôvodu časovej tiesne vynecháva úplne. Desiatu si často kupuje v bufetoch, ktoré ponúkajú vysmážané pirôžky, šaláty alebo údeniny. S obedom to nie je o nič lepšie. Veď z výskumu výživy detí a mládeže, ktorý sa robil v rokoch 1991 až 1996, vyplynulo, že v školských jedálňach klesol počet stravníkov o 30 až 50 percent! Mládež radšej obeduje v stánkoch s rýchlym občerstvením, kde si kupuje hamburgery, hranolčeky a pizzu. A najväčší príjem potravy sa presúva do neskorých večerných hodín," hovorí RNDr. Lýdia Lešková zo Združenia pre zdravú výživu.
Samozrejme, takéto stravovanie má svoje následky -- vysoký príjem tukov spôsobuje aj u mladej generácie zvýšenú hladinu cholesterolu, ktorý je rizikovým faktorom pre vznik artériosklerózy. Keďže energetický príjem je vysoký, no výdaj je pre nedostatok pohybu nízky, čoraz viac tínedžerov trpí nadváhou a obezitou. Väčšina si so športom príliš netyká -- oveľa radšej majú televízor a počítač. Okrem toho, pre mladú generáciu je charakteristická aj nízka konzumácia ovocia a zeleniny, ktoré sú nositeľmi dôležitých ochranných látok. Napríklad nedostatok vitamínu C, ktorý sa nachádza práve v ovocí a zelenine, sa prejavuje zníženou obranyschopnosťou organizmu proti infekciám a možným rizikom pri vzniku civilizačných ochorení. To však nie je všetko.
"Dospievajúca mládež sa veľakrát nadchne pre alternatívne spôsoby výživy bez toho, aby mali o nich dostatok informácií a poznali riziká, ktoré v ich veku môžu pri takomto stravovaní nastať. Napríklad vegetariánstvo a vegánstvo znamená v čase dospievania nedostatočný príjem bielkovín, esenciálnych aminokyselín a tiež železa, na ktoré má organizmus v tomto období zvýšený nárok. Preto ak mládež chce prejsť na iný spôsob stravovania, mala by radšej zvoliť tzv. semivegetariánstvo. Jeho základom sú potraviny rastlinného pôvodu doplnené nízkotučnými mliečnymi výrobkami a bielym mäsom hydiny a rýb," vysvetľuje doktorka Lešková.
Občas sa stane aj to, že mládež začne stravu vynechávať úplne. Dôvod je jednoduchý -- nespokojnosť s vlastným výzorom a predovšetkým s postavou. Mnohé dievčatá chcú vyzerať ako modelky. A tak už v čase puberty začínajú experimentovať s diétami, pričom v období dospievania je ich snaha zoštíhlieť ešte výraznejšia. Drastické diéty môžu viesť k vážnemu poškodeniu organizmu a končiť sa poruchami príjmu potravy -- anorexiou či bulímiou.
Chlapci majú zase iné vzory -- kulturistov. Zvýšené cvičenie a rast svalovej hmoty sa taktiež prejavuje na zdraví. Obzvlášť, ak sa mladý kulturista rozhodne "fungovať" len na špeciálne upravenej strave a nápojoch. Nehovoriac o tom, že niektorí pri naberaní svalovej hmoty nepohrdnú ani "chémiou".
Všetky spomínané nedostatky vo výžive mládeže sa môžu prejaviť hneď, alebo o pár rokov neskôr v dospelosti. V každom prípade však následky nesprávneho stravovania, ktorými môžu byť aj srdcovo-cievne a nádorové ochorenia, na seba nenechajú dlho čakať, ak mládež svoje stravovacie návyky nezmení. Ako?
"Plnohodnotná strava by sa mala začať vhodnými raňajkami, ktoré by mali byť energeticky dostatočne výdatné, ľahko stráviteľné a bohaté na základné živiny, tekutinu, vitamíny a minerálne látky -- napríklad mlieko, tmavé pečivo s plátkom syra či diétnej šunky, ovsené vločky alebo kukuričné lupienky a pod. Na desiatu postačí ovocie. V priebehu dňa by strava mala byť pestrá, vyvážená a kaloricky by mala zodpovedať veku i fyzickej aktivite," konštatuje L. Lešková.
Dodáva, že základ stravy by mali tvoriť komplexné sacharidy -- zemiaky, obilniny, cestoviny, ryža, chlieb, pečivo a strukoviny. Mládež by nemala zabúdať na chudé a biele mäso, ktoré je zdrojom esenciálnych aminokyselín, železa a vitamínu B12. V jedálnom lístku tínedžerov by pravidelne mali byť zastúpené aj ryby, mliečne výrobky, ovocie a zelenina.
"Mladí by mali výrazne znížiť príjem tukov, pričom viac by malo byť rastlinných tukov a olejov než živočíšnych. Treba obmedziť príjem rafinovaného cukru a radšej pri sladení použiť včelí med. Namiesto soli zase dochutiť jedlo bylinkami. Veľmi dôležitý je aj príjem tekutín -- aj mládež by rovnako ako dospelí mala počas dňa vypiť aspoň 1,5 až 2 litre tekutín, pričom prevažovať by mala voda, bylinkové čaje a ovocné šťavy, nie sladené nápoje," hovorí odborníčka na výživu. Podľa jej slov, jesť treba pravidelne, bez náhlenia, v pokojnej a príjemnej atmosfére. No a pri tom všetkom by mládež nemala obmedzovať pohyb, keďže práve vďaka fyzickej aktivite možno spotrebovať prijaté kalórie a tak predchádzať obezite.
Jednoducho, hamburger a kola môžu byť občasným spestrením jedálneho lístka, no v žiadnom prípade by v ňom nemali vládnuť. Inak mladú generáciu položia vlastné stravovacie návyky skôr či neskôr na lopatky.