Avšak stačilo mu desať rokov, aby s pomocou státisícov dobrovoľníkov vytvoril najrozsiahlejšiu encyklopédiu na svete. Dodnes sa diskutuje, nakoľko je dôveryhodná a koľko chýb sa v nej nachádza. Opraviť ich však môže každý z nás. Robia tak aj Slováci, ktorí do nej dodnes napísali okolo 120-tisíc článkov.

Vandali v pokušení
Základné princípy Wikipédie sú, že je zadarmo, bez reklamy a môže do nej prispievať každý. Aj keď dnes už s určitými obmedzeniami. A to je "skvelá“ príležitosť pre vandalov či manipulantov. "Naposledy mala naša pani premiérka na Wikipédii rodné meno Kunová alebo také niečo a viselo to tam asi týždeň,“ hovorí pre HN o jednej z posledných šarapát vandalov administrátor slovenskej verzie Wikipédie Peter Orság. "Vandalizmu ako takému sa predchádzať dá, väčšinou je to editácia anonymov, ktorí tam píšu rôzne hlúposti a tie sa dajú odchytiť veľmi ľahko,“ dodal s tým, že horšie je to s chybami pri odborných článkoch, ktoré odhalí len expert na danú tému. Výmysly a nezmysly si však už pri svojom mene mohli prečítať napríklad bývalý britský premiér Tony Blair, speváčka Christina Aguilera a mnoho ďalších.

Druhou skupinou ľudí, ktorí robia z Wikipédie nerelevantný zdroj, ktorý následne čelí kritike, sú tí, ktorí si chcú na jej stránkach "prihriať polievku“ alebo zlikvidovať konkurenciu. Neraz sa stalo, že si majitelia firiem skrášlili svoje profily alebo zmazali odkazy na konkurenciu. Potvrdil nám to aj redaktor slovenskej verzie Wikipédie Peter Šoltés, podľa ktorého sa podobné veci aj na Slovensku stávajú takmer denne. Veď Wikipédiu navštevujú milióny ľudí, priestor reklame nedáva, tak si ho vytvárajú sami. "Viem si však predstaviť, že by sa tam objavila platená reklama a neprekážalo by mi to,“ dodal Šoltés.

Hľadáme redaktorov. Zn. Wikipédia
Len čo sa na Wikipédii objavili prvé články v slovenčine, stala sa jednou z najobľúbenejších stránok študentov, ktorí z nej kopírovali informácie i celé články hlava-nehlava. A niekedy aj s faktickými či gramatickými chybami. Pre vyučujúcich a odbornú verejnosť sa stala nočnou morou, ktorú považovali za neakceptovateľný zdroj. Dnes je však jej reputácia oveľa lepšia a dokazuje to aj štúdia, podľa ktorej je v renomovanej encyklopédii Britannica priemerne 2,92 chyby v článku a v príspevkoch Wikipédie 3,86 chýb, čo nie je oveľa viac. Treba však dodať, že v tomto prípade porovnávali len články anglickej verzie. Peter Orság priznáva, že slovenská Wikipédia má problém najmä s kvalitou a rozsahom článkov, pod čo sa podpísal malý počet slovenských prispievateľov. "Odhadujem, že aktívnych ľudí, ktorí pridajú článok aspoň raz za týždeň, je asi dvadsať,“ doplnil.