Debutoval v trnavskom Divadle pre deti a mládež v roku 1977 hrou Marka Twaina Tom Sawyer. Na divadelných doskách i vo svete filmu si vyskúšal obe pozície -- režisérku i hereckú. Bližšia mu je však réžia -- jeho meno je späté najmä s Radošinským naivným divadlom a Divadlom Astorka Korzo '90, kde pôsobí ako kmeňový režisér. Podpísal sa však aj pod inscenácie v martinskom Divadle SNP, v Štúdiu L+S či na bratislavskej Malej scéne. Pravidelne hosťuje v pražskom divadle Ypsilon. Posledným jeho filmom je Muzika, ktorej príbeh sa odohráva pre rokom 1989.
Sexualita bola pre spoločnosť pred rokom 1989 tabuizovanou témou, o ktorej sa nahlas nehovorí. Prejavovala sa tabuizácia sexuality aj v umení?
Ani trochu nemám pocit, že sexualita bola pred rokom 1989 väčším tabu, ako je tomu v súčasnosti. V divadle sme hrali o láske -- napríklad Shakespearovho Rómea a Júliu, pričom som vtedy nepociťoval väčšiu, ale zároveň ani menšiu slobodu ako dnes pri inscenovaní Shakespearovho Othella. Pravdou však zostáva, že rovnako ako vtedy, ani dnes nepociťujem slobodu v nahote tela.
Odhalených tiel, milovania či nahoty bolo na divadelných i filmových doskách poskromne. Ako teda vnímali sexualitu a nahotu doboví cenzori?
Za všetko postačí jedna spomienka: keď sme so školou boli na filme Old Shatterhand, všetci chlapci vrátane mňa sme zostali sklamaní, pretože scéna s nahou Ribanou bola vystrihnutá. Netreba však zabúdať, že išlo o normalizačné 70. roky minulého storočia.
Museli ste strihať či nebodaj odložiť film do archívu kvôli odvážnejším scénam?
Normalizácia, to bol hnusný čas. Obmedzovanie nahoty na filmovom plátne či divadelných doskách však nebol ten najväčší problém. Spoluzakladateľ filmovej novej českej vlny režisér Jiří Menzl vo filme Postřižiny (1981) nahotu mal. Oveľa neskôr však nemohol točiť vôbec, ale nie kvôli nahote.
Aké pravidlá platili v divadle -- bola nahota na divadelných doskách vôbec možná?
V období pred rokom 1989 som videl v poľskej Wroclawi pantomímu "otca" Wroclawskiego Teatru Pantomimy Henryka Tomaszewského -- hrali Theoremu talianskeho režiséra Piera Paola Pasoliniho. Všetci účinkujúci boli tri hodiny nahí. Keď nás uvádzačky vyprevádzali von zo sály, cítil som sa ako vyhnaný z raja.
Nikdy ste nemali kvôli nahote na divadelných doskách či vo filme problémy v podobne predvolaní na výbor strany či iných nepríjemností?
V divadle som po nahote sem-tam túžil, ale keď herci a herečky nechcú, tak sa nedá nič robiť. Raz sa podarilo, že dve herečky predstavovali obláčik a mali holé zadočky...