Na spoločnom európskom trhu sa firmám aj občanom -- pri neprebernom množstve príležitostí v podnikaní, cestovaní či inej aktivite -- môže vyskytnúť problém pri uplatňovaní práv. Priblížime vám niektoré z prípadov, ktoré riešilo slovenské SOLVIT centrum, prípadne stálo za podnetom na zmenu zákonov.
Dovozy áut
Pri inej sťažnosti išlo o problém týkajúci sa registrácie vozidiel dovezených z druhých členských štátov s rokom výroby starším než 1996. Tieto vozidlá ešte nemali certifikáty konformity (COC), neboli teda typovo schválené Európskym spoločenstvom. Slovenské zákony v tom čase kládli prekážky ich dovozu buď úplným znemožnením ich registrácie alebo sa vyžadovalo opätovné technické schválenie a kontrola vozidla u nás. Majiteľov to stálo niekoľko desiatok tisícov korún. Postup bol v rozpore s takzvaným interpretačným oznámením Komisie o postupoch registrácie motorových vozidiel s pôvodom v inom členskom štáte. Každá krajina má totiž uznať dôkaz vydaný v inom členskom štáte. Doklad potvrdzuje, že vozidlo registrované na území druhej krajiny spolu s prívesom alebo návesom už absolvovalo kontrolu technického stavu, ktorá vyhovela tak, akoby ho sám vydal. Porušovala sa tak základná sloboda únie -- voľný pohyb tovarov. Tú presne definuje rozsudok Súdneho dvora Európskeho spoločenstva vo veci Cassis de Dijon, ktorý ju sformuloval ako povinnosť umožniť výrobkom, ktoré sa legálne vyrobili alebo uviedli na trh v členskom štáte, voľný pohyb na vnútornom trhu prostredníctvom princípu vzájomného uznávania.
Spolu s príslušným rezortom sa podarilo vyriešiť problém všetkých sťažovateľov, ktorí sa na SOLVIT obrátili, a ich vozidlá sa úspešne zaregistrovali. Od 1. januára 2008 platí novela zákona, ktorá prekážky takejto registrácie odstránila.
Problém s konope
Problematiku pestovania konope na priemyselné účely predložili slovenskému SOLVIT centru naše firmy ako sťažnosť na ministerstvo zdravotníctva a pôdohospodárstva. Sťažovatelia namietali, že ho nemôžu pestovať ani čerpať dotácie z únie vyčlenené na tento cieľ. Poukazovali na neprimerané podmienky, aké kladie náš zákon dopestovaniu konope na priemyselné účely. Všetky rastliny rodu cannabis tu totiž zákon považuje za psychotropnú látku. Znamená to, že sú podrobené režimu schvaľovania a ďalším podmienkam ustanoveným zákonom. Nerozlišujú sa pritom jednotlivé odrody. Tie môžu byť v určitých prípadoch výhradne na priemyselné využitie, pretože obsah psychotropnej látky THC neprevyšuje 0,2 percenta. Podľa európskych smerníc majú poľnohospodári produkujúci technické konope nárok na priamu podporu -- ale s podmienkou, že obsah tetrahydrokannabinolu je najviac 0,2 percenta a že ide o presne vymedzené odrody. Európska legislatíva pamätá aj na to, aby sa pestovanie nezneužívalo, pričom systém kontroly si majú stanoviť členské štáty samy. Problém je u nás stále otvorený -- súvisí s tým, že na jeho vyriešenie je nevyhnutná zmena v našich zákonoch, keďže systém kontroly pestovania konope sme u nás ešte nezaviedli. Legislatívna zmena je naplánovaná na koniec roka. SOLVIT centrum prípad ďalej sleduje.
Jedna skúška stačí
Na stôl pracovníkom centra sa dostali aj prípady týkajúce sa dovozu stavebných výrobkov. Aj tu zohrávala úlohu legislatíva, pretože zákon o stavebných výrobkoch podmieňoval ich uvedenie na trh tým, aby sa podrobili ďalším skúškam. Hoci takýto výrobok už bol v predaji na trhu v inom členskom štáte. Bola to bariéra voľnému pohybu produktov, pretože to dovozca z toho mal ďalšie finančné a časové straty. Ak výrobky sprevádzali vyhlásenia o zhode vydané v inom členskom štáte alebo sa na trh tohto štátu dostali v súlade s jeho vnútroštátnymi predpismi, platí zásada vzájomného uznávania. Taký výrobok by už nemal absolvovať ďalšie skúšky.
Po upozornení na problém sa prípady riešili tak, že sa primárne uplatnilo európske právo a výrobky mohli putovať na trh. Potom sa vypracovala novela zákona o stavebných výrobkoch, ktorá všetky bariéry odstránila. Zákon začal platiť 1. júna 2008.
Bez diskriminácie
V problematike dostupnosti trhu pre výrobky riešilo slovenské SOLVIT centrum viacero zaujímavých záležitostí, z ktorých sa niektoré zaraďujú medzi takzvané SOLVIT plus prípady, čiže tie, na základe ktorých došlo k zmene vnútroštátnej legislatívy.
Jeden z mimoriadne úspešných sa týkal hasiacich zariadení. Česká spoločnosť zaoberajúca sa dodávkou a montážou stabilných hasiacich zariadení narazila na Slovensku na problémy s realizáciou svojej zákazky. Zákon u nás v tom čase požadoval, aby tu mal výrobca alebo jeho zástupca aj sídlo. Podobne mohla zariadenie inštalovať iba fyzická alebo právnická osoba so sídlom na Slovensku. SOLVIT centrum vypracovalo právnu analýzu prípadu. Vyplynulo z nej, že požiadavky kladené slovenskými právnymi predpismi sú jednoznačne diskriminačné a v rozpore so základnými ustanoveniami Zmluvy o založení ES vzťahujúcimi sa na právo voľného pohybu tovarov. SOLVIT na tento problém poukázal a spolu s ministerstvom vnútra sa zmenou zákona podarilo podobné problémy vyriešiť aj do budúcnosti.