Kazachstan sa v posledných rokoch ekonomicky výrazne vzdialil od stredoázijských susedov a bývalých bratských sovietskych republík (Kirgizsko, Uzbekistan, Tadžikistan, Turkménsko). Vláda si však uvedomuje, že surovinová orientácia ekonomiky nezabezpečí dlhodobý vývoj a zvyšovanie životnej úrovne. Preto prijala novú stratégiu, ako diverzifikovať výrobu a využiť geografickú polohu medzi dvoma veľmocami, Čínou a Ruskom, ktoré sú zamerané proti rastu západného, najmä amerického vplyvu v regióne. Preto musí Kazachstan neustále nachádzať rovnováhu medzi týmito troma veľmocami. Cez Rusko exportuje ropu, z USA prijíma najviac investícií a v Číne má dôležitého obchodného partnera, kam smeruje polovica kazachstanského exportu. Čína nemá vlastné nerastné zdroje, preto sú pre ňu nadmieru zaujímavé náleziská v Kazachstane.
Všetky strategické rozhodnutia pritom prechádzajú cez prezidenta Nursultana Nazarbajeva, ktorý bol pôvodne prvým tajomníkom Komunistickej strany Kazachstanu. Počas svojej pôsobnosti si Nazarbajev nechal v referende zväčšiť právomoci a tento rok presadil zmenu ústavy, ktorá mu umožní zostať prezidentom doživotne.
Kazachstan sa pravidelne objavuje v správach v súvislosti s vypúšťaním rakiet z Kozmodrómu Bajkonur, ktorý sa nachádza v rovinatej oblasti kazašskej stepi na veľmi rozľahlej ploche. Jeho súčasťou je napríklad aj pristávacia dráha pre raketoplány Buran. Po osamostatnení Kazachstanu od Ruska podpísali oba štáty dohodu o dlhodobom prenájme. Tento kozmodróm je obdoba americkej základne pre štarty kozmických nosičov na Myse Canaveral v štáte Florida.
Riziká podnikania
Napriek tomu, že Kazachstan je otvorený zahraničným investorom, úrady sú extrémne prísne voči zahraničným spoločnostiam v dodržiavaní ekologickej legislatívy. Zahraničné spoločnosti, ako AGIP a TengizChevrOil, sú neustále vystavované pokutám za nedodržanie prísnych pravidiel ekologických zákonov. Štát mnohé spoločnosti núti vzdelávať nekvalifikované domáce pracovné sily, aby sa zbavil nákladov na zahraničných pracovníkov.
Nové naftárske a plynárenské zákony majú uprednostniť miestnych dodávateľov a zavádzajú rozsiahly vplyv vlády v procese získavania licencií. Vláda nedávno prijala zákon, ktorý jej dáva prednostné právo na akcie v naftárskych konzorciách v prípade, že akcionári chcú odpredať svoj podiel, a to aj vtedy, ak majú iní partneri v kontrakte zakotvené právo na prvú ponuku. Vláda takisto prijala telekomunikačný zákon, ktorý obmedzuje zahraničný podiel telekomunikačných firiem na 49 percent.
Tieto tendencie pokračujú a sú varovaním pre investorov. Napriek tomu tam zahraničné firmy s úspechom investujú, pretože akceptujú podmienky ako daň za možnosť podnikania. Niektoré zo zahraničných firiem sú chránené zmluvnými podmienkami, ktoré štát pravdepodobne neponúkne novým investorom.
Skorumpované súdy
V krajinách s tradíciou demokracie by sa poškodená spoločnosť obrátila na nezávislý súd. V Kazachstane je súčasťou legislatívy výrazná skorumpovanosť a rodinkárstvo, čo vytvára problémy domácim i zahraničným investorom. Traduje sa, že ak Kazach nepozná svojich predkov do siedmeho kolena, môže sa považovať za sirotu. Každý každého pozná, a tak ani súdnictvo nie je dostatočne nezávislé, aby mohlo vynášať spravodlivé rozsudky.
Finančná polícia a komplikovaná legislatíva často zabraňujú investorovi riadiť sa podľa svojich predstáv. Štát chce, aby sa zahraniční biznismeni zúčastňovali na vysoko rizikových projektoch bez toho, aby im na to vytvoril infraštruktúru. Obmedzenie ducha konkurencie cez byrokratické reformy iba spomaľuje rast a procesy rozhodovania v rozvojových inštitútoch.
Napriek takémuto investičnému prostrediu aj minulý rok predstavoval prílev priamych investícií takmer 10 miliárd dolárov, avšak slabé legislatívne prostredie spôsobuje, že nikto zo zahraničných investorov sa neponáhľa investovať do neuhľovodíkových sektorov.