Od prvého septembra nadobudli účinnosť viaceré nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorými sa upravujú sumy jednotlivých štátnych sociálnych dávok a taktiež sumy dávky v hmotnej núdzi, aktivačného príspevku a ochranného príspevku.
V nasledujúcich riadkoch oboznámime čitateľov s aktuálnou výškou jednotlivých štátnych sociálnych dávok, ktorá sa zmenili od 1. septembra 2005 a kvôli prehľadnosti uvedieme aj tie štátne sociálne dávky, ktorých výška zostala nezmenená.
I. Charakteristika systému štátnej sociálnej podpory a rodinnej politiky
V rámci systému sociálneho zabezpečenia prostredníctvom poskytovania štátnych sociálnych dávok, resp. systémom tzv. štátnej sociálnej podpory, sa realizuje podstatná časť sústavy spoločenskej pomoci rodinám s nezaopatrenými deťmi, ktorými štát pokrýva predovšetkým náklady na výchovu a výživu malých a nezaopatrených detí.
Pri koncipovaní zákonov štátnej sociálnej podpory by sa mali rešpektovať tieto základné východiská:
˙ životná úroveň občanov a ich rodín by mala vychádzať najmä z pracovných príjmov (t. j. z príjmov zo závislej činnosti alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti, t. j. z podnikania),
˙ sociálne prerozdeľovanie by malo zmierňovať rozdiely v príjmoch tak, aby štátne sociálne dávky neboli náhradou rodinných príjmov, ale aby pomáhali riešiť štátom uznané sociálne udalosti na spoločensky uznanej úrovni -- t. j. poskytovanie dávok nesmie byť demotivačné vo vzťahu k práci, avšak zároveň sa musí dbať na to, aby sa znížila závislosť rodín iba od sociálnych príjmov (dávok),
˙ mal by sa brať zreteľ na hospodárnosť, účelnosť a v určitých ustanovených prípadoch aj na adresnosť (najmä v prípade ťažko zdravotne postihnutých detí, nezamestnaných rodičov nie z vlastnej viny -- t. j. invalidných, resp. ťažko zdravotne postihnutých rodičov atď.).
V živote každej rodiny je narodenie dieťaťa významnou zmenou. Narodenie a výchova dieťaťa, ako aj starostlivosť o nezaopatrené dieťa (do skončenia povinnej školskej dochádzky, príp. až do skončenia sústavnej prípravy na budúce povolanie -- maximálne do 25. roku veku podľa zákona o prídavku na dieťa) predstavujú zákonite zvýšenie výdavkov rodiny na stravovanie, oblečenie, ako aj na bývanie.
V prebiehajúcom procese transformácie sociálneho zabezpečenia sa populačná politika postupne nahradila politikou rodinnou, smerujúcou k "sociálnemu blahu" rodiny ako takej.
Úroveň zabezpečenia rodín s deťmi determinuje celý rad faktorov, napr. historické tradície krajiny, ekonomická a kultúrna vyspelosť krajiny, vekové zloženie obyvateľstva, politická orientácia krajiny, etické názory, náboženstvo atď.
Rodinná politika by sa mala realizovať nielen na úrovni štátu, ale aj na úrovni regionálnej (i lokálnej) a komunálnej prostredníctvom opatrení samosprávnych orgánov, t. j. v spolupráci s rôznymi organizáciami, mimovládnymi inštitúciami, s cirkevnými spoločenstvami i s jednotlivými občanmi, kde sa prejavuje najmä princíp subsidiarity.
Opatrenia v prospech rodiny spočívajú v kombinácii tak priamej, ako aj nepriamej pomoci rodinám s deťmi.
V niektorých krajinách rodinná politika je súčasťou politického života -- napr. v Nemecku, Belgicku, vo Francúzsku, ale najmä vo Švédsku, Fínsku a v Nórsku. Základnou črtou je podpora rodín veľkým množstvom peňažných dávok, službami, veľkorysou právnou úpravou materskej a rodičovskej dovolenky, ako aj zabezpečenie podmienok na vysokú účasť žien na trhu práce. (Poznámka autorky: Hlavy členských krajín EÚ v marci 2000 prijali záväzok dosiahnuť zamestnanosť žien v členských krajinách na úrovni 60 %.V roku 2003 podľa údajov Eurostatu zamestnanosť žien na Slovensku nedosahovala ani 53 %. -- Stanek, V. a kol.: Sociálna politika. Vydavateľstvo EKONÓM 2004, s. 299).
Naproti tomu, napr. v USA a vo Veľkej Británii sa uplatňuje tzv. liberálny model. Jeho základnou črtou je obmedzený rozsah sociálneho zabezpečenia, absencia zdravotných, nemocenských a rodinných programov v prospech rodín s deťmi. Ide o reziduálny (zvyškový) prístup a dôraz sa kladie iba na poskytovanie adresne a cielene poskytované dávky pre chudobných. Rodinná politika v týchto krajinách súčasť politického života netvorí.
Rodine škodí nielen príliš veľa zásahov, ale aj ak je zásahov príliš málo. Základným východiskom pre správne určenie smeru rodinnej politiky je nájdenie "zdravého stredu" medzi dvoma extrémami, a to medzi ochranárskym paternalizmom (typickým pre ľavicové koncepcie) a extrémnym liberalizmom (typickým pre koncepcie pravicové).
V Slovenskej republike po roku 1990 k najpodstatnejším zmenám došlo práve v oblasti poskytovania štátnych sociálnych dávok, medzi ktoré v súčasnosti patria:
˙ prídavok na dieťa,
˙ príspevok pri narodení dieťaťa,
˙ príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá,
˙ rodičovský príspevok,
˙ zaopatrovací príspevok,
˙ príspevky pestúnskej starostlivosti,
˙ príspevok na pohreb.
Od 1. septembra 2005 sa upravili sumy týchto štátnych sociálnych dávok:
˙ príspevku pri narodení dieťaťa,
˙ príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá,
˙ rodičovského príspevku a
˙ zaopatrovacieho príspevku.
StoryEditor