Kto na pracovisku fajčí, musí dlhšie pracovať. Diskriminácia? Nie -- jednoducho spravodlivá požiadavka, pretože ani majiteľ sa nechce zriecť časti plateného pracovného výkonu a ani nefajčiaci spolupracovníci už nemienia zaskakovať za kolegu či kolegyňu. "Ak napríklad kolegovia vybavujú za neprítomného priateľa nikotínu telefonické hovory, z dlhodobého hľadiska takýto stav vytvára napätie," tvrdí Heide Frankenová, ktorá je riaditeľkou nemeckej pobočky firmy Randstad, zameriavajúcej sa na poradenskú činnosť v personalistike. Zároveň poukazuje na to, že keď nefajčiari vidia hlúčik dobre sa baviacich fajčiarov, vytvára sa v nich pocit hnevu a závisti. Fajčenie je na pracovisku jedom.

Cigaretku si treba nadpracovať
Randstad a redakcia denníka Handelsblatt zorganizovali spoločne anketu, v ktorej zisťovali názory riadiacich pracovníkov na túto otázku. Odpovedalo 304 respondentov z personálnych oddelení. Ako vyplynulo z odpovedí, už dnes platia prísne pomery vo vzťahu k fajčiarom v pätine podnikov -- čiže ľudia s kladným vzťahom k cigaretám si musia nadpracovať čas strávený ničnerobením v priebehu pracovného času.
Za príklad slúži veľký energetický koncern Rheinenergie. "Celý podnik vrátane služobných vozidiel sme vyhlásili za nefajčiarsku zónu," informoval hovorca Chritoph Preuss. Jediným malým ústupkom je, že v centrálnej budove, kde pracuje šesťsto ľudí, je v prízemí vyhradená pre fajčiarov malá miestnosť -- aj pre tých, čo pracujú trebárs na štvrtom poschodí. A kto ju navštívi, musí si predtým elektronicky opečiatkovať evidenčnú kartu dochádzky. "Zároveň robíme aj náhodné kontroly -- a fajčiari ich akceptujú," s úsmevom vysvetľuje. Veď napokon i tí, čo idú v pracovnom čase na malý nákup, sa musia takisto odhlásiť a čas si odpracovať dodatočne.
Podobné pomery vládnu aj vo veľkej berlínskej tlačiarni Laserline. Kto si "odskočí" na cigaretu, odhlasuje sa a navyše sa škodlivej vášni môže venovať len vonku, pred budovou. Riaditeľ tlačiarne Tomislav Bucec k tomu iba sucho poznamenáva: "V dnešných časoch tvrdej a nemilosrdnej konkurencie si žiaden podnik nedovolí strácať drahocenný pracovný čas len tak."

Fajčiari na súde neuspeli
Odborníci z oblasti pracovného práva už medzičasom vyvinuli niekoľko konceptov, ako z hľadiska zamestnávateľa upraviť danú problematiku v pracovnoprávnych predpisoch. Firma podľa zákona nie je už dokonca ani povinná vyhradiť pre fajčiarov osobitné priestory. Úplná ochrana nefajčiarov sa totiž dá zaručiť len vtedy, ak sa zákaz fajčenia vzťahuje na všetky priestory bez výnimky.
Takto napokon už rozhodol aj Spolkový pracovný súd, keď sa proti rozhodnutiu vedenia hamburského závodu Philips sťažovali fajčiari. Vedenie podniku ich predtým vykázalo na dvor, kde pre nich vyhradilo drevenú búdku, podobnú autobusovým čakárňam. Súd neuznal ani argument, že fajčiari v samostatnej kancelárii neotravujú nikoho, nehovoriac už o tom, že úplne odmietol názor jedného zo žalobcov, že vyhradená búdka vonku je akýmsi pranierom a že má charakter domčeka zo zoologickej záhrady.
Vtipné riešenie zvolil zase bonnský výskumný ústav EUPD Research, ako potvrdil jeho riaditeľ Michael Forst: "Upratovačky dostali u nás striktný príkaz, že nesmú vyprázdňovať popolníky s ohorkami ani koše na smeti." Skúsenosti ukazujú, že ak fajčiari nesmú fajčiť v kancelárii, zlozvyk predsa len obmedzujú.
Z ankety takisto vyplynulo, že úplný zákaz fajčenia platí v tretine nemeckých podnikateľských subjektov, ale v kategórii veľkých zamestnávateľov ide až o 63 percent podnikov. A naopak -- rajom pre fajčiarov je až 14 percent firiem, ktoré zatiaľ túto problematiku neupravujú. V porovnaní s niektorými inými štátmi ide o značnú benevolenciu -- veď v Holandsku, vo Švédsku, v Škótsku a Portugalsku je fajčenie na pracovisku absolútne zakázané už zo zákona.

Musia si vybrať: zlozvyk alebo zamestnanie
Z hľadiska podnikateľov má takáto úprava iste zmysel, pretože pôsobivé vypúšťanie dymových koliesok do vzduchu ich vychádza pekne draho -- fajčiari v produktívnom veku sú o tridsať percent častejšie chorí ako nefajčiari. Dokladajú to údaje nemeckého štatistického úradu. Ak človek holdujúci cigaretám strávi pri svojej vášni priemerne dvadsať minút pracovného času, celoročne strata predstavuje až desať pracovných dní!
Mnohé firmy sú ešte dôslednejšie a fajčiarov už ani nezamestnávajú. V tomto zmysle je veľmi dôsledný úrad Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v Ženeve. Od decembra minulého roku fajčiarov výslovne odmieta. "Svetová zdravotnícka organizácia nerobí nábor medzi konzumentmi tabaku," hovorí sa doslova v príslušnom predpise. Podobne sa správa aj najväčšia americká železničná spoločnosť Union Pacific: fajčiari sa musia rozhodnúť, či dajú prednosť práci alebo cigarete.
K tomu, že radšej zamestnávajú nefajčiarov, sa v Nemecku priznáva zatiaľ len málo riadiacich pracovníkov -- riaditeľ stredne veľkého podniku BUS Elektronik v Riese Werner Maiwald však medzi nich patrí a otvorene hovorí: "Nefajčiari majú u nás prednosť."
Aj európsky komisár pre sociálne otázky Vladimír Špidla zastáva rovnaký názor, hoci mnohí považujú takéto východisko za diskutabilné a dilemu pokladajú len za teoretický problém. Poukazujú na to, že aj nefajčiar sa v prípade podpisu pracovnej zmluvy môže rozhodnúť, že prestane fajčiť. A keby niekto chcel túto nie veľmi lichotivú záľubu utajiť, stačí letmý pohľad na zažltnuté prsty alebo nenápadný telefonát na predchádzajúce pracovisko nádejného uchádzača. (gaf)