Nebolo to dávno, keď sa rozprávka Pop nad zlato musela začínať ustáleným spojením: "Kde bolo -- tam bolo, za siedmimi horami... panoval kráľ Michael." Nielen popularita, ale aj nápaditosť čierno-bieleho popového vládcu však s rastúcimi detskými škandálmi priamo úmerne klesala. A vytratila sa aj jeho schopnosť uzurpovať "poddaných" k spolupráci na vlastných albumoch. V "Jacksonových zoznamoch" nachádzame excentrických gitaristov Slasha a Eddieho Van Halena či liverpoolského chrobáka Paula McCartneyho. Vábivá finančná ponuka ani reklamná kampaň bestsellerového albumu Bad však nezlákali osobitého a kontroverzného Princea...
Princeovo meno je už takmer tri desaťročia synonymom všestrannej umeleckej osobnosti. Práve meno nebolo nikdy jednoznačné, pretože popri svojom najfrekventovanejšom pseudonyme sa popový šľachtic necháva titulovať AFKAP (The Artist Formerly Known As Prince), Symbol či jednoducho Artist. V jeho rodnom Minneapolise ho najskôr poznali ako Nelsona Rogersa. Nesmierne talentované dieťa muzikantských rodičov excelovalo pri nahrávaní prvého demosnímku For You v roku 1978. Devätnásťročný umelec už vtedy dokázal excelentne zastúpiť celú kapelu, nahrať všetky nástroje a presvedčiť agenta spoločnosti Warner. Rovnako postupuje Prince dodnes, trebárs na aktuálnej novinke 3121 (Universal, 2006). Rovnomenná titulná skladba je rafinovanou syntézou funku, rocku a soulu, ktoré tento umelec premosťuje s nesmiernou pôsobivosťou. Pulzujúce bicie atakuje kvílením svojich gitár, čím vytvára akýsi pseudoštýl čerpajúci z bluesových koreňov. Tie ozvláštňuje aktuálnym r&b fluidom. Bluesové tradície ctili aj otcovia niekdajšieho tanečného funku: James Brown, George Clinton a Sly & the Family Stone. Práve reminiscenciou tejto starej školy je špecifický zvuk nádhernej gospelovej balady Satisfied, v ktorom vyniká predovšetkým Princeov vokál. Umelec na druhej strane sám inšpiruje mnohé funky-popové zoskupenia, napríklad zmyselná Love prezrádza inšpiračný zdroj českých Monkey Business.
Princeove albumy charakterizuje disproporčná dramaturgia, očividná predovšetkým na megalomanských trojalbumových kompletoch (Emancipation z roku 1996). K podobne nepresvedčivým kúskom umelca kráľovského formátu patrí na 3121 komerčne ladený popevok Lolita či sacharínovo sladkastý singel Te Amo Corazon, ku ktorému videoklip režírovala herečka Selma Hayek. Vrcholom albumu je ďalší singel Black Sweat, ktorého prvoplánový kontext nevyžaduje vysvetlenie. Zmyselná vokálna rétorika zosobňuje Princea obdivovaného i zatracovaného. Svojím vysokým falzetom, sexepílom a mimikou hlása posolstvo, pri ktorom sa slušne vychovaný poslucháč začína červenať. Azda aj preto ostáva Prince čiernym kráľom svetového popu! Pochybovačov presvedčí záverečná Get On the Boat s funkovou rytmikou. Predstava živelnej koncertnej zostavy vyvoláva príjemné chvenie. V dychovej sekcii exceluje legendárny saxofonista Maceo Parker, ktorého sme mohli zažiť v bratislavskom Babylone.
Album 3121 je vo viacerých aspektoch logickým vyústením vydareného minuloročného projektu Musicology, ktorým sa Prince upísal spoločnosti Columbia. Prechodom ku konkurenčnému Universalu sa začína nová etapa. Ktovie, ako dlho bude spoločnosť schopná akceptovať Princeovo divoké pracovné tempo, ktoré mu v predchádzajúcich vydavateľstvách spôsobilo množstvo problémov.
A ešte prekvapenie -- albumovým bonusom je pozvánka na Princeovu súkromnú párty v Minneapolise vrátane dopravy súkromným lietadlom. Pozvánok je osem, Európou z toho mizerného počtu koluje len jedna. Tá je však dôvodom začať s Princeom odpočítavať: 3121!
StoryEditor