V dnešnej dobe mnohokrát zamestnávatelia od zamestnancov žiadajú, aby sa zúčastňovali na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbenia kvalifikácie. Často zamestnancom nie je jasné, či môžu odmietnuť účasť na takom vzdelávaní, t. j. či ide o právnu povinnosť zamestnanca a či v prípade účasti na vzdelávaní za účelom prehlbovania kvalifikácie im vznikne nárok na náhradu mzdy alebo na mzdu. Taktiež je niekedy problémom, kedy ide o prehlbovanie kvalifikácie a kedy o zvyšovanie kvalifikácie a čo v prípade, ak sa zamestnanec rozhodne napríklad pre bakalárske štúdium.
Prehlbovanie kvalifikácie
Zamestnávateľovi sa ukladá povinnosť starať sa o prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca. Zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov prerokuje opatrenia zamerané na starostlivosť o prehlbovanie kvalifikácie zamestnanca (§ 153 Zákonníka práce).
Zamestnanec je povinný sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Prehlbovaním kvalifikácie sa rozumie aj jej udržiavanie a obnovovanie. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní na účely prehlbovania kvalifikácie na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda.
Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ môže jednostranne nariadiť, aby sa zamestnanec zúčastňoval na vzdelávaní, ktoré sa považuje za prehlbovanie kvalifikácie a zamestnanec je povinný zúčastniť sa takéhoto vzdelávania. Ide napríklad o zdokonaľovanie sa v cudzích jazykoch, štúdium odbornej literatúry a právnych predpisov, školenie atď. Pri prehlbovaní kvalifikácie nejde však o zmenu kvalifikačného stupňa.
V prípade, ak by zamestnanec odmietol účasť na vzdelávaní, svojím konaním by porušil pracovnú disciplínu. Vzhľadom na to, by zamestnávateľ mohol so zamestnancom skončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny.
V prípade prehlbovania kvalifikácie zamestnávateľ je oprávnený nariadiť zamestnancovi aj výkon práce nadčas, t. j. aby sa zamestnanec na prehlbovaní kvalifikácie zúčastňoval aj mimo rozvrhnutého času pracovnej zmeny.
V prípade prehlbovania kvalifikácie na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve zamestnávateľ neuzatvára so zamestnancom dohodu o záväzku zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa na určitý čas v pracovnom pomere alebo o náhrade vynaložených nákladov spojených so štúdiom.
V prípade, ak predpokladané náklady pri prehlbovaní kvalifikácie dosahujú aspoň 100 000 Sk, zamestnávateľ môže (ale nemusí, t. j. závisí iba od jeho rozhodnutia, vôle) so zamestnancom uzatvoriť dohodu. V tomto prípade však zamestnancovi nemožno uložiť povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu, t. j. zamestnanec môže účasť na prehlbovaní kvalifikácie odmietnuť.
Zvyšovanie kvalifikácie
Pod zvýšením kvalifikácie sa rozumie aj jej získanie alebo rozšírenie. Zamestnávateľ môže (ale nemusí) poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa.
Z uvedeného vyplýva, že ide o oprávnenie zamestnávateľa podporovať zamestnanca pri zvýšení kvalifikácie, avšak v žiadnom prípade nejde o právnu povinnosť zamestnávateľa.
V prípade, ak sa zamestnávateľ rozhodne kladne a zamestnancovi dá súhlas na zvýšenie kvalifikácie, musí mu poskytnúť najmenej zákonom stanovené minimá v závislosti od toho, či ide o účasť na vyučovaní, resp. o prípravu a vykonanie skúšky. (Môže to byť však aj viac -- závisí to od zamestnávateľa.)
Zamestnávateľ je povinný po tom, čo dá na to súhlas, poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno:
-- najmenej v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
-- na prípravu a vykonanie každej skúšky -- najmenej 2 dni,
-- na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky a maturitnej skúšky -- najmenej 5 dní,
-- na prípravu a vykonanie štátnej skúšky alebo dizertačnej skúšky -- najmenej 40 dní,
-- na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce, alebo dizertačnej práce -- najmenej 10 dní.
Za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi na vykonanie opravnej skúšky náhrada mzdy nepatrí.
(Poznámka: Novelou Zákonníka práce od 1. júla 2003 sa vypustilo poskytovanie pracovného voľna s náhradou mzdy v prípade rigoróznej skúšky, ako aj pri vypracovaní a obhajobe rigoróznej práce.
Zamestnávateľ môže -- ale nemusí, poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy, ktoré však nie je nárokovateľné. Osamelej zamestnankyni a osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale staral o dieťa mladšie ako 15 rokov a ktorému bolo poskytnuté pracovné voľno v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie, do 30. júna 2003 patrilo aj ďalšie pracovné voľno s náhradou mzdy v rozsahu najmenej päť dní v školskom roku. To však od 1. júla 2003 neplatí.)
Zamestnávateľ na zvyšovanie kvalifikácie zamestnanca môže (ale nemusí) uzatvoriť so zamestnancom dohodu o zvýšení kvalifikácie. Vo väčšine prípadov sa dohoda uzatvára. Prostredníctvom tejto dohody sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere, alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.
Zároveň je potrebné dodať, že zvyšovanie kvalifikácie sa považuje za prekážku na strane zamestnanca. Dohoda o zvýšení kvalifikácie musí mať písomnú formu, pretože inak je neplatná.
Dohoda musí obsahovať:
-- druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
-- študijný odbor a označenie školy, napr. stredná škola, príp. vysoká škola,
-- dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere -- napr. uviesť počet ročníkov, resp. semestrov; ide o prejav stabilizačnej funkcie,
-- druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby -- prejav úhradovej funkcie.
Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere nesmie prekročiť päť rokov a najvyššia suma úhrady vynaložených nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy vynaložených nákladov. V prípade, ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.
Povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov nevzniká, najmä ak:
-- zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu,
-- pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z tých istých dôvodov platí od 1. júla 2003,
-- zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu,
-- zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil -- táto skutočnosť predstavuje zákonný dôvod, ktorý oprávňuje zamestnanca neuhradiť náklady na kvalifikačný proces, ak svoj stabilizačný záväzok nesplní. Znamená to, že zamestnancovi nevznikne ani úhradová povinnosť.
Dôvody, kedy zamestnancovi nevzniká povinnosť uhradiť náklady pri nesplnení jeho stabilizačného záväzku, možno po vzájomnej dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom rozšíriť v dohode alebo v kolektívnej zmluve. Vzhľadom na slovíčko "najmä" je možné dohodnúť aj iné dôvody, pre ktoré zamestnanec nie je povinný uhradiť náklady.
Záverom možno konštatovať, že zamestnanec napríklad k bakalárskemu štúdiu žiadny súhlas zamestnávateľa v podstate nepotrebuje (štúdium nie je viazané na súhlas zamestnávateľa), pretože podľa ústavy "každý občan má právo na vzdelanie". Súhlas zamestnávateľa je iba pre potrebu zamestnanca, aby mu zamestnávateľ poskytoval pracovné voľno, náhradu mzdy a úhrady ďalších nákladov spojené so štúdiom.
Zamestnávateľ k bakalárskemu štúdiu zamestnanca súhlas môže dať, ale nemusí. V prípade, ak zvýšenie kvalifikácie bude v súlade s jeho potrebami, súhlas môže dať, avšak nie je to jeho povinnosťou. Ak bude súhlasiť, bude zároveň povinný poskytnúť aj pracovné voľno, a to zákonom stanovené minimá na účasť na vyučovaní, na vykonanie každej skúšky atď. Taktiež môže, ale nemusí so zamestnancom uzavrieť aj dohodu o zvýšení kvalifikácie.
V prípade, ak zamestnávateľ so štúdiom nebude súhlasiť, neznamená to, že by zamestnanec nemohol študovať, avšak na vyučovanie si bude musieť čerpať dovolenku, prípadne zamestnávateľ môže, ale nemusí poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy, t. j. zamestnanec bude mať podstatne ťažšiu situáciu.
StoryEditor