Malé jazerá dotvárajú idylickú panorámu miest, na ktorých sa nachádzajú. Ako však informuje portál ScienceAlert, nová štúdia odhalila, že tieto malé jazerá po celej planéte sa za posledné štyri desaťročia značne zväčšili.
To podľa vedcov predstavuje znepokojujúcu vývoj, pretože sladkovodné nádrže vypúšťajú enormné množstvo skleníkových plynov. V rokoch 1984 až 2019 sa svetové plochy jazier zväčšili o viac ako 46-tisíc kilometrov štvorcových, informujú v štúdii publikovanej v Nature Communications.
Je to horšie, ako sa zdalo
To je plocha, ktorá by sa dala prirovnať k rozlohe celého Slovenska. „Oxid uhličitý, metán, oxid dusný a ďalšie plyny sú neustále produkované z jazier, pretože baktérie a huby sa živia na dne vody a požierajú odumreté rastliny a živočíchy, ktoré sa dostali na dno jazera,” vysvetľujú odborníci.
Toto rozloženie v jazerách sa rovná ročnému zvýšeniu emisií uhlíka o 4,8 teragramu (bilión gramov) CO2. Pre lepšiu predstavu, ide o podobné množstvo ako emisie CO2 v celom Spojenom kráľovstve v roku 2012.
„V posledných desaťročiach došlo v jazerách k veľkým a rýchlym zmenám, ktoré ovplyvňujú účty skleníkových plynov, ako aj ekosystémy a prístup k vodným zdrojom,“ hovorí suchozemský ekológ Jing Tang z Kodanskej univerzity v Dánsku.
„Naše novoobjavené poznatky o rozsahu a dynamike jazier nám okrem iného umožňujú lepšie vypočítať ich potenciálne uhlíkové emisie,“ vysvetlil odborník.
Masívny nárast emisií
Výskumníci pri práci na štúdii použili kombináciu satelitných snímok a algoritmov hlbokého učenia na posúdenie pokrytia jazera. Celkovo bolo zaznamenaných až 3,4 milióna jazier.
Ako vysvetlil tím odborníkov, menšie jazerá s veľkosťou menšou ako jeden štvorcový kilometer sú dôležité pre výpočet skleníkových plynov práve preto, že produkujú veľké množstvo emisií v porovnaní s ich veľkosťou.
Aj keď predstavujú len 15 percent celkového pokrytia jazier, za roky 1984 až 2019 sú zodpovedné za až 45-percentné zvýšenie produkcie oxidu uhličitého a 59-percentný nárast emisií metánu.
„Malé jazerá emitujú neúmerné množstvo skleníkových plynov, pretože zvyčajne akumulujú viac organickej hmoty, ktorá sa premieňa na plyny,“ hovorí Tang. „A tiež preto, že sú často plytké. To uľahčuje plynom dostať sa na povrch a hore do atmosféry.“
Vinník je jasný
„Malé jazerá sú zároveň oveľa citlivejšie na zmeny klímy a počasia, ako aj na ľudské zásahy. V dôsledku toho ich veľkosť a chemické procesy vody veľmi kolíšu. Je teda dôležité ich identifikovať a zmapovať, je to aj náročnejšie. Našťastie sme to dokázali.“
Výskumníci tvrdia, že viac ako polovica nárastu pokrytia jazier počas skúmaného obdobia je spôsobená ľudskou činnosťou. V podstate ide o novovybudované nádrže. Zvyšok majú na svedomí najmä topiace sa ľadovce a roztápajúci sa permafrost, spôsobený otepľovaním našej planéty. A za ten môže, ako inak, opäť človek.
Výskumníci podľa ScienceAlert dúfajú, že ich údaje sa ukážu ako užitočné pre budúce klimatické modely, pričom značná časť skleníkových plynov môže pochádzať z povrchov jazier, keď sa bude topiť viac ľadovcov a planéta otepľovať.
„Okrem toho sa dá súbor údajov použiť na lepšie odhady vodných zdrojov v sladkovodných jazerách a na lepšie posúdenie rizika záplav, ako aj na lepšie riadenie jazier - pretože oblasť jazier ovplyvňuje aj biodiverzitu,“ dodáva Tang.
