Na zlepšenie zdevastovanej krajiny a opätovného zalesnenia na Kanárskych ostrovoch a v Portugalsku využívajú takzvané zberače hmly. Projekt Life Nieblas pomocou fólií z plastových sietí postavených do dráhy vetra, sa snaží obnoviť vavrínové lesy, typické pre túto oblasť. „Zber hmly je obzvlášť použiteľný pri obnove vavrínových lesov na Kanárskych ostrovoch, ktoré samotné existujú vďaka zachytávaniu hmly,“ hovorí preThe Guardian Vicenç Carabassa, vedúci projektu. „Systém umožňuje stromčekom prekvitať, kým nie sú dostatočne zrelé na to, aby samy zachytávali vodu,“ dodáva.
Vietor ženie hmlu cez pletivo, v ktorom sa kvapky vody zhromažďujú a padajú do nádob pod ním. „Tento systém už existoval, ale nikdy nebol efektívne využívaný,“ hovorí Carabassa. Aby kolektory hmiel dobre fungovali, potrebujú hmlu aj vietor, čo sú podmienky, aké existujú na Kanárskych ostrovoch a v Portugalsku. Napriek tomu vedci stále hľadajú ideálne podmienky pre vysokú účinnosť. „Stále sa snažíme zistiť, aké sú optimálne podmienky pre prácu zberačov hmly,“ hovorí Carabassa.
Okrem Kanárskych ostrovov bude táto technika testovaná v morských oblastiach okolo Barcelony a dediny El Bruc na severe Katalánska, ktorú v roku 2015 spustošil obrovský požiar. Na Kanárskych je cieľom zachytiť 215 000 litrov hmly a rosnej vody ročne, aby sa znovu osídlilo 35 hektárov lesov s 20 tisíc vavrínovými stromami.
Ďalším zariadením, ktoré sa testuje popri zberačoch hmly, je biologicky rozložiteľný zberač vody. Nádoba v tvare šišky vyrobená z recyklovanej lepenky, ktorá obklopuje otvor, kde sa sadenica vysadí, pojme 25 litrov vody. Stromčeku poskytuje vodu a úkryt, aspoň počas prvého roka, ktorý je zvyčajne najkritickejší. Veko znižuje straty vody odparovaním z misky, ktorá tiež chráni sadenice pred malými bylinožravcami.
Tieto „kokony“ boli testované v Španielsku, Taliansku a Grécku, kde boli vysadené v rôznych pôdach a klimatických podmienkach spolu s kontrolnou skupinou vysadenou konvenčným spôsobom. Sadenice vysadené v ochranných miskách od holandskej firmy Land Life, vykazovali mieru prežitia takmer 60 percent v porovnaní so 40 percentami u sadeníc vysadených konvenčnými metódami.
