Rozprávkové mesto leží na juhozápade Nemecka, medzi Alpami v regióne Swabian a husto zalesneným prírodným parkom Schönbuch. Postavené je okolo takmer dokonale zachovaného starého mesta s jeho dláždenými uličkami, starými zrubovými domami a vlniacimi sa kanálmi. Zatiaľ čo historické centrá iných nemeckých miest boli počas druhej svetovej vojny zničené, na Tübingen spadla iba jedna.
Leží vo Švábsku, nemeckom regióne, ktorý je známy svojou šetrnosťou a zároveň je jednou z najslnečnejších oblastí krajiny. Vďaka tomu je omnoho veselší ako iné pochmúrnejšie časti s daždivým počasím. Malé, no dynamické akademické mesto. Ako povedala pre BBC Nele Neideck, ktorá vedie komunitu expatov (vyslaných zamestnancov z inej krajiny): „Vzhľadom na veľkosť mesta ho považujem za neuveriteľne medzinárodné.“
Na prvý pohľad idylické mesto vás vtiahne svojou domáckou atmosférou, pre ktorú už nikdy nebudete chcieť odísť. Avšak to nie je jediné, čo ho charakterizuje. Tübingen je tiež inovatívny, zelený a umožňuje existenciu alternatívneho životného štýlu.
Aby si pochopil jedinečnosť mesta v kontexte, tak bolo jedným z centier nemeckých študentských protestov v roku 1968. Práve to ovplyvnilo ľavicové a environmentálne cítenie mesta. „V Tübingene existujú samosprávne iniciatívy v oblasti bývania, kde sa varenie a nakupovanie potravín organizuje kolektívne a je väčšinou vegánske,“ vysvetlila pre BBC Jenny Bröder, ktorá žije v Tübingene 12 rokov a pracuje na univerzite.
„Ľudia, ktorí v týchto domoch bývajú, sú často politicky aktívni, zvyšujú povedomie o sociálnych a ekologických témach a prispievajú kultúrnej scéne organizovaním koncertov, prednášok, festivalov a večierkov. Na týchto podujatiach je zvyčajne aj vegánske jedlo,“ dodala.
Väčšina obyvateľstva sú vegetariáni alebo vegáni. Opýtať sa niekoho, či neje mäso, je rovnako bežné ako sa opýtať, či nemá nejaké alergie. Tübingen je dokonca oficiálnym účastníkom Veganuary, každoročnej výzvy, ktorá povzbudzuje ľudí, aby sa stali vegánmi na mesiac január.
Zelení politici, zelené mesto
Zelení politici sú súčasťou okresného zastupiteľstva už od roku 1979. A keďže tretinu obyvateľov tvoria študenti, tak tu nájdeš domov jednej z najvzdelanejších komunít, ktorá si uvedomuje problémy životného prostredia. Práve mladý a energický duch, ktorý mestom prúdi, umožňuje, aby trvalá udržateľnosť bola funkčná.
Napríklad Amelie Dietenberger a Kajetan Krott začali počas pandémie piecť vegánsky banánový chlieb, najskôr realizovali individuálne dodávky a potom to zmenili na obchod, ktorý zásobuje niekoľko kaviarní. „Tübingen má určitý pocit, že je zelený a šťastný. Má veľa mladých ľudí, čo sa hodí do nášho projektu,“ povedala Dietenberger. „Veľmi nás podporujú, pretože ide o miestnu iniciatívu a oceňujú najmä to, že dodávame na elektrickom aute," vysvetlil.
Mesto aj neustále inovujú, aby bolo čoraz viac šetrnejšie k životnému prostrediu. Dobre vybudované cyklistické chodníky v kombinácii s vysokými poplatkami za parkovanie z neho nerobia veľmi priateľské miesto pre autá.
Napríklad nariadenia, ktoré boli prijaté vo februári, deklarovali, že autá už nebudú môcť jazdiť po centrálnej ulici mesta, ktorá bude vyhradená pre autobusy a bicykle. Študenti môžu cez víkendy a večer po 19:00 cestovať autobusmi zadarmo, v sobotu je cestovanie autobusom zadarmo pre všetkých.
McDonald ich žaluje kvôli dani
Začiatkom roku 2022 zaviedlo mesto, ako prvé v Nemecku, novú daň, ktorá má ešte viac zlepšiť status zeleného mesta. Verpackungssteuer (daň z obalov) ukladá dodatočnú platbu vo výške päťdesiat centov za akýkoľvek jednorazový obal, od kávových šálok cez misky na zmrzlinu až po taniere.
Navyše, všetky jednorazové príbory sú o dvadsať centov drahšie. Dokonca aj krabice od pizze a fólie okolo falafelu so sebou sú zdanené. Bez ohľadu na to, či sú vyrobené z udržateľného alebo recyklovaného materiálu, všetko, čo je na jednorazové použitie je nákladnejšie. Držia sa tu zásady, že nevyrobenie je lepšie ako budúca recyklácia alebo likvidácia.
Aj napriek tomu, že sa tomu väčšina obyvateľstva potešila, tak sa vyskytli problémy. McDonald mesto žaloval kvôli tomu, že s viac ako 1500 reštauráciami po celej krajine je ťažké sa prispôsobiť týmto novým predpisom. Argumentoval to aj tým, že neexistujú jednotné pravidlá a normy, ktoré sa musia dodržiavať v jednotlivých mestách.
„Súhlasíme s tým, že najlepší obal je ten, ktorý sa nevyrába. Národne úspešnému a realizovateľnému konceptu však stoja v ceste lokálne špeciálne nariadenia jednotlivých miest či obcí,“ povedal hovorca, keďže spoločnosť realizuje cielené skúšky ich vlastného systému opakovane použiteľných materiálov.
Nejde však o prvú takúto žalobu. V 90. rokoch sa pokúšal reťazec rýchleho občerstvenia takúto daň zablokovať v inom nemeckom meste, v Kasseli. V tomto prípade reťazec vyhral. Starosta Tübingenu Boris Palmer je presvedčený, že tentoraz zvíťazí daň z obalov.
„Sme presvedčení, že mesto má právo stanoviť takúto daň, a potom to musí akceptovať aj veľká spoločnosť. Prečo medzinárodná spoločnosť nemôže prejsť na opakovane použiteľné materiály, ak to môže urobiť každá malá firma?“
Zelené peklo
Aj napriek tomu, že z príkladu tohto mesta sa dá veľa naučiť, zelená politika má aj svoje riziká. V roku 2011 vydal Spiegel článok o najzelenejšej štvrti v Tübingene. Francúzska štvrť, ako ju nazývajú, bola podľa autora „zeleným peklom“. Obyvateľov vykreslil ako netolerantných a pokrytecky „zelených“.
Fungovanie mesta vychádza z naozaj jedinečného podporného sociálneho a politického prostredia. Okrem toho sa niektorí kritici domnievajú, že Tübingen je príliš akademický na to, aby sa dal považovať za príklad zo skutočného sveta. „Ak tam budete bývať, zostanete vo veľmi akademickej bubline,“ povedala Kathi Winkler, ktorá žila niekoľko rokov v Tübingene, kým sa presťahovala do Berlína.
Avšak toto rozprávkové mesto aj naďalej ukazuje, že cesta k zelenšej planéte sa dosiahnuť dá. Síce je to malé meradlo, no možno ho považovať za inšpiratívne aj pre omnoho väčšie mestá.
