V čase, keď Ukrajina čelí vojnovej ruskej agresii, reprezentantka modrých a žltých farieb získala zlatú medailu. „A získala som ju pre celú moju krajinu,“ vyhlásila výškarka Jaroslava Mahučichová.
Na tlačovú konferenciu v Belehrade dorazila ovenčená ukrajinskou vlajkou. Na tvári mala unavený úsmev.
Pochopiteľne, bola rada, že získala halové svetové zlato, na druhú stranu ale myslela na obyvateľov krajiny, ktorí práve teraz čelia ruskej agresii.
Sme vo vojne
„Vyhrala som pre všetkých ľudí na Ukrajine, pre všetkých vojakov. Som hrdá, že som mohla reprezentovať moju krajinu,“ rozprávala dvadsaťročná Mahučichová.Bolo 24. februára, keď ju o pol piatej ráno v jej byte v Dnipre prebudili zvuky delostreleckej paľby a vzdialených výstrelov zbraní. Hneď pochopila: Sme vo vojne.
„Nedokážem ani popísať, čo som v tej chvíli cítila, ale prajem si, aby nikto takéto pocity nemusel zažívať,“ opísala svoje pocity. Rýchlo volala rodičom, pýtala sa, či sú v poriadku. Potom po hodinách úplnej paniky opustila ostreľované mesto a ukryla sa v menšej dedinke blízko.
Trojdňová cesta
Atletika išla v tej chvíli bokom. „O tréningu nikto nepremýšľal. Boli sme nútení tráviť celé dni v pivnici a minútu po minúte sledovali správy z Kyjeva, Sumy, Charkova,“ opisovala.
Spločne s manažérmi a v spolupráci so Svetovou atletikou a zväzmi Ukrajiny, Rumunska a Srbska preto začali vymýšľať, ako by sa mohla dopraviť do Belehradu. A nakoniec spôsob našli.
„Cesta trvala tri dni,“ povedala. „Išli sme takmer dvetisíc kilometrov. Bolo to dosť nervózne. Stovky telefonátov, zmeny smerov, výbuchy, požiare, sirény upozorňujú na nálety. Toto je realita, ako sa v mojej krajine teraz cestuje.“
Do srbskej metropoly nakoniec prišla deviateho marca a tamojší atletický zväz jej poskytol všetko potrebné zázemie na prípravu.Aj tak to ale nebolo jednoduché.
Tréning
„Tréner mi hovoril, nech sa sústredím len na skoky, ale bolo to nemožné,“ rozprávala. „Všetky moje myšlienky boli s Ukrajincami, ktorí bránia moju vlasť. Ale hovorila som si, že musím robiť veci, ktoré viem najlepšie. Musím hrdo reprezentovať krajinu.“
Bojovnosť v nej zostávala až do sobotného štartu súťaže. Keď v hľadisku uvidela niekoľko ukrajinských vlajok a cítila podporu, tlieskala, ďakovala.
„Dnes je každý Ukrajinec svojím spôsobom na vojnovom fronte. Musíme ukázať našu silu a vytrvalosť. Moja línia je v skoku do výšky a chcem vyhrať,“ hovorila.Čo sa jej podarilo.
V Štark aréne zdolávala jednu latku za druhú a zastavila sa až na dvoch metroch a štyroch centimetroch. V tom čase už ale mala isté svetové zlato.
Gratulovali jej aj súperky. Druhá Austrálčanka Eleanor Pattersonová ju ešte na ovále dlho objala.
„Som rada, že prišla, veľmi ju gratulujem,“ chválila potom víťazku medzi novinármi. „Vôbec si nedokážem predstaviť, čo tieto ťažké časy obnášajú. Láme mi to srdce, keď vidím všetky tie fotky a videá.“
Reakcia športu na vojnu na Ukrajine
Po šampionáte sa Mahučichová presunie do Nemecka. „Dúfam ale, že na Ukrajinu budem môcť odísť čo najskôr,“ praje si. A až k tomu dôjde, povezie so sebou aspoň malé potešenie - zlatú svetovú medailu.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.
