Svätá bageta
Francúzi sa za svoje favoritky už mnohokrát v histórii stali terčom medzinárodného posmechu. Lenže keď príde na „ich“ bagety, nežartujú s nikým. Ako píše portál iDnes, v roku 1993 tu prijali takzvaný Décret Pain, pekársku vyhlášku, ktorá záväzne stanovuje, že tá jediná pravá bageta pochádza zo štyroch surovín, z pšeničnej múky, vody, soli a droždia.
Nepripúšťajú sa žiadne odchýlky a experimenty. Zabudnite na prísady, drobivé celozrnné posypy, prídavky jačmennej múky, konzervačných látok, farbív alebo látok zlepšujúcich vlastnosti múky. Teda, pekári ich samozrejme pridávať môžu, ale potom už tomu nesmú hovoriť bageta.
Cesto na pravú bagetu tiež nesmie byť v žiadnej fáze výroby zmrazené. Len taký podnik, ktorý tieto pravidlá dodržiava, si môže hovoriť boulangerie. Bageta je pre Francúzov svätá a sú alergickí na lacné napodobeniny.
Bolonská záhada
Pozná ich snáď každý. Vykukujú na nás z menu reštaurácií, domácich kuchýň i školských jedální. V Spojených štátoch ich zoženieš aj v konzerve, u Britov zdomácneli natoľko, že im hovoria familiárne spag bol. V talianskej Bologni si ich však nedáš. A tvoju objednávku bolonských špagiet budú chápať skôr ako nepodarený pokus o vtip.
Pomenovanie Spaghetti alla bolognese znie síce verne taliansky, ale k tradičnej kuchyni v skutočnosti vôbec nepatrí. Onen populárny recept vznikol za hranicami Talianska.
V Taliansku ti mäsitú bolonskú omáčku, nie nepodobnú ragú, veľmi radi naservírujú s tagliatelle, prípadne so širokými plochými cestovinami ako pappardelle alebo fettuccine. Nanajvýš tak ešte s dutými rigatonmi alebo penne. Ale špagety? To je, ako keby si si v juhomoravskej pivnici dolieval víno limonádou.
Haggis ako ilegálny imigrant
Lovecké trofeje, zlato z určitých krajín, psia srsť, zárodky inváznych húb, keramické riady z Indie. Zoznam toho, čo sa nesmie dovážať do Spojených štátov amerických, je obdivuhodne obsiahly a pôsobivo konkrétny. Aj keď znie podivne, väčšina zo zakázaných vecí má celkom pochopiteľné opodstatnenie.
Ťažko sa však hľadá pri jednej z jeho položiek, škótskeho národného pokrmu haggisu. Dovoz onej pochúťky z ovčích vnútorností do Spojených štátov bol prísne zakázaný v roku 1971. Čo je v krajine, kde sa milióny obyvateľov odkazujú k škótskym koreňom, trochu výzva.
Zákaz dovozu pritom predchádzal chorobe šialených kráv aj ďalším krízam. Oficiálnym americkým zdôvodnením je, že neoddeliteľnou súčasťou pravého haggisu sú ovčie pľúca. Je to pravda, tvoria približne 10 až 15 percent hmotnosti balenia tradičného škótskeho prejtu.
V Spojených štátoch však nevedú ovčie pľúca ako požívatinu. Pečeň, srdiečko, obličky ani iné vnútornosti im v receptúre nevadia, ale ovčie pľúca už sú pre Ameriku za hranou. Haggis je teda ilegálny. Do Spojených štátov ho dovážať nesmieš. Pochopiteľne, občas je tam načierno pašovaný, podobne ako boli predtým prednášané kubánske cigary.
Falošný sendvič sa vyhýba dani
Íri vedú vojnu proti výrobkom z franšízy Subway už od roku 1998. So striedavými úspechmi. Z čoho zvar pramení? Popísať názor írskej strany sporu na podnikanie spoločnosti Subway možno zjednodušene asi takto: Pokojne tie sendviče u nás ďalej predávajte, ale nehovorte tomu sendviče. Pretože na pravé sendviče sú potrebné dva krajce chleba.
Že to znie ako nejaká šifra? V praxi sa kauza týka toho, že cesto použité na výrobu pečiva vo franšíze Subway niekoľkonásobne, v priemere päťnásobne, prekračuje írske národné limity pre pomer cukru a múky. Takže podľa verdiktu írskeho súdu, ktorý sa opiera o záväzné zloženie výrobkov, je sendvič výrobkom nie pekárskym, ale cukrárskym.
Ide tu o zdravie? Nie. Íri si totiž zakladajú na tom, že u základných potravín, mlieka, vajec a tiež napríklad chleba, majú nulovú daň z pridanej hodnoty. Ale na nadbytočné cukrovinky je už daň vymeraná, na 9,2 percenta. Presladené pečivo od Subway tak vlastne v Írsku obchádza riadne zdanenie.
Maškrtenie zabíja
Fajčenie škodí zdraviu, môže zabíjať, upcháva tepny... Povinné varovania na tabakových výrobkoch sú s nami už od januára 2003. A celkom sme si na ne zvykli. To v Mexiku si zatiaľ ešte zvykajú. Podobné výstražné popisky tu však lemujú balenia všemožných cukroviniek.
Mexiko má totiž problém. Tridsaťpäť percent detí a dospievajúcich tu trpí nadváhou, desatina občanov starších ako 20 rokov má cukrovku. Preto tu vyhlásili nezdravým a presladeným pochutinám a šumivým nápojom vojnu.
V zvláštnej nevôli majú produkty spoločnosti Nestlé, ktorá v krajine dokázala vytvoriť trh s ročným obratom troch miliárd dolárov ročne - a podľa kritikov poničiť zdravie obyvateľov.
Zamotaný problém
Korpus z kakaového alebo čokoládového cesta, do ktorého je zavinutý sladký krém, pokrytý fondánovou polevou. Zhruba tak vyzerá takzvaná švajčiarska roláda. Cukrárska pochúťka, ktorá sa v mnohých variantoch vyrába aj ako bežná sladkosť, balená rolka.
Práve s nimi má v Spojených štátoch ohromný úspech spoločnosť McKee Foods. Vyrába ich už od roku 1934, úspešne ich exportuje do sveta. Teda okrem Nórska a Rakúska. Tam majú americké švajčiarske rolky vstup zakázaný. Prečo?
Iste, sú kalorické, presladené a podporujú detskú obezitu. Ale oficiálnym dôvodom pre zákaz sú farbivá, ktoré sa do výrobku pridávajú. Presnejšie teda E129 - Červeň Allura AC a E102 - Tartrazin. Obe vraj môžu vyvolávať alergické reakcie, podporovať rozvoj ADHD porúch a sú vraj potenciálne rakovinotvorné.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
