Bude sa Francúzsko spoliehať na „národné preferencie“ ako prostriedok obrany krajiny pred „civilizačným úpadkom“? Alebo staví na republikánske presvedčenie, že sloboda, rovnosť a dobrá vôľa môžu spoločne odvrátiť hrozbu jednostrannosti?
Prvá júlová nedeľa priniesla odpoveď. Strana nacionalistického populizmu nedosiahla vytúženú absolútnu väčšinu a v počte získaných kresiel v parlamente zaostala za ľavicovou formáciou Nový ľudový front aj za prezidentským stredovým blokom. Z troch formácií, ktoré sa sformovali za necelý mesiac kampane, nezískala žiadna jasnú väčšinu a niet víťaza.
Politický extrémizmus na pravici a ľavici stratil pôdu pod nohami, ale pokušenie zostáva. Získaná skúsenosť, čo je dôležitejšie, vyzýva na úpravu alebo dokonca zmenu súčasného prezidentského systému v zmysle prechodu na parlamentnú demokraciu.
De Gaullova ústava piatej republiky z roku 1958, ktorá zabezpečila stabilitu tým, že časť zodpovednosti za správu vecí verejných preniesla z parlamentu na prezidenta a ním vymenúvanú vládu, už nevyhovuje súčasným požiadavkám. Tlak na väčšie zapojenie parlamentu do tvorby politiky rastie. Parlament nechce len schvaľovať alebo zamietnuť vládne, a teda prezidentské projekty.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.
Zostáva vám 76% na dočítanie.