V nedeľu na štadióne v Dunajskej Strede spolu so mnou dvanásťtisíc divákov a pred televíznymi obrazovkami niekoľko stotisíc divákov mohlo sledovať zápas medzi Slovanom a DAC. Bol to verný obraz slovenského prvoligového futbalu.
Diváci sledovali tri predstavenia naraz, predstavenie rozhodcu, performance podaný mladým Vladimírom Weissom a súčasne aj snahu ostatných hráčov, napriek týmto dvom predstaveniam, odohrať futbalový zápas. Diváci si prvé dve predstavenia nežiadali, ale museli si ich vytrpieť, dostali to grátis.
Výkon rozhodcu hodnotil aj predseda rozhodcovskej komisie Slovenského futbalového zväzu hneď po zápase, čo je absurdné, veď komisia by mala hodnotiť výkon rozhodcu až vo štvrtok, ale to, čo povedal, bol skutočný bonbón. Povedal, že všetci spravili chyby, vrátane rozhodcov, ktorí sedeli vo VAR (Video Asistent Rozhodcu).
Tento svoj prejav však nezakončil tým, že keďže cíti svoju zodpovednosť, odstupuje z funkcie, ale pohľadom rozmýšľajúceho intelektuála vyhlásil, že sa rozhodca pomýlil v neprospech oboch tímov. Tým chcel naznačiť, že je to remíza.
Tento argument používa vždy, keď rozhodca spraví zásadné chyby, a neexistuje človek, kto by mu vedel vysvetliť, že sa to takto nepočíta. Každá chyba má na zápas zásadný vplyv a keby chyby nenastali, zápas by mal iný priebeh.
Treba dodať, že väčšina prvoligových rozhodcov je profesionálnych, to znamená, že jeho zamestnanie je rozhodca, preto to nie je spolok dobročinných amatérov. Ich výkony hodnotí a ich zamestnávateľské práva vykonáva komisia rozhodcov na čele s predsedom.
Druhým problémom je rasizmus. Neexistuje taký zápas, keď hrá DAC, aby sa nenadávalo na Maďarov. Existuje celý repertoár sloganov, najznámejší: „Bi a bi Maďara do hlavy.“ Dnes už znie na všetkých štadiónoch, keďže Slovenský futbalový zväz, ktorý inak hlása boj proti rasizmu a reprezentanti sa na znak toho klaňali pred zápasmi, tieto prejavy nekvalifikuje ako rasizmus, ale ako slovenský folklór.
Pričom by sa to mohlo skončiť veľmi rýchlo, len by bolo treba rázne zakročiť, ako to robili iné krajiny, ktoré skoncovali s rasizmom na štadiónoch. Pred rokom o tom klub napísal otvorený list Slovenskému futbalovému zväzu, ale výsledok sme si mohli vypočuť v nedeľu.
Na záver ešte maličká poznámka, v Dunajskej Strede ľudia chodia na futbal, lebo ho milujú a vydržia, lebo veria, že to raz skončí. Na ostatných štadiónoch je už divákov menej, nie že by nemilovali futbal, ale už sa vzdali nádeje.
Autor je majiteľom FC DAC 1904 Dunajská Streda