Úvod nového roka sme všetci privítali slávnostne. Tridsať rokov existencie samostatnej Slovenskej republiky je dôvod nielen na oslavu, ale ponúka aj šancu vážne sa zamyslieť, akú chceme mať budúcnosť. Napĺňa 30-ročný štát, po ktorom volali celé generácie národných dejateľov, počnúc Štúrom a končiac Dubčekom, naše predstavy a očakávania?
Máme vybudované inštitúcie, prijaté základné ústavné normy, sme členmi medzinárodných zoskupení, ale v priamom prenose vidíme, že hrdosť na vlastný štát postupne nahrádza skepsa, nespokojnosť a strach. Menej ako polovica slovenských občanov dnes hodnotí kladne vznik samostatného štátu a len tretina slovenských mužov je ochotná brániť svoju vlasť. Približovanie životnej úrovne k Českej republike, s ktorou sme sa pred 30 rokmi pokojne rozišli, sa skončilo. A rovnako sa nám vzďaľuje aj EÚ.
Pýtam sa, čelíme po 30 rokoch existencie kríze národnej identity? Kde sa stratilo nadšenie, vernosť a hrdosť na vlastný štát? Kde sa vytratilo vlastenectvo, ktoré patrí ku každej úspešnej krajine? Prečo dnes prevláda medzi nami sklamanie z vlastného štátu, o ktorý sme celé stáročia bojovali? Uvedomujem si, že to nie sú otázky, na ktoré existuje jednoduchá odpoveď. No niečo predsa len spoločne cítime. Spoločnosť ako taká potrebuje zásadnú zmenu. Odpútanie sa od chýb minulosti, krívd či krivdičiek jednotlivcov a je potrebné zamerať sa na budúcnosť.
Preto si na prahu nových dní dovolím ponúknuť Slovensku ideu národného programu obrody štátu. Ak chceme udržať krok s okolitým svetom, musíme vidieť ďalej, ako je štvorročný cyklus vládnutia. Kvalita života každého človeka sa musí spojiť s víziou, aký chceme mať štát v priebehu desaťročí. A táto vízia sa dá naplniť len novou celospoločenskou dohodou.
Už teraz existuje veľmi široký spoločenský konsenzus o tom, čo na Slovensku odmietame. Pretože zlých vecí už máme naozaj dosť. Slabé a skorumpované vládnutie, chaos, neustály boj o moc a donebavolajúca neschopnosť. Dosť bolo politiky, ktorá hromadí zlyhanie za zlyhaním. Na svojich stretnutiach po celom Slovensku zreteľne počujem, že väčšina ľudí čoraz hlasnejšie hovorí, že raz a navždy stačilo.
Je veľmi dôležité, aby existoval národný konsenzus o tom, s čím chceme skoncovať, a aby sme to teraz povedali nahlas. Na obnovu celého Slovenska to však nestačí. Potrebujeme celospoločenskú dohodu nielen o tom, čo nechceme, ale aj o tom, čo chceme. Spojme sa nielen proti niečomu, ale aj za niečo. Slovensko na prahu ďalších rokov svojej existencie potrebuje zásadný reštart. Novú energiu, nový obsah pre úspešnú budúcnosť štátu. Referendum a prípadné predčasné voľby sú veľkou šancou na zásadnú zmenu. Využime túto príležitosť!