Priemerný Európan, ktorý si v posledných mesiacoch ráno prečíta správy, vidí viac negatívnych správ ako Američan alebo Ázijčan. Tieto národy čítajú o nás tak, ako sme my dlhé desaťročia čítali o vojnách a krízach, ktoré boli niekde ďaleko od Európy.
Môžeme povedať, že vojna je lokálny jav, pretože jej dôsledky sú lokálne. Avšak keď sa pozeráme na svet z diaľky, tak sú dva faktory, ktoré vplývajú na budúcnosť ľudstva. Prvým je skutočnosť, že sa za posledných 50 rokov zdvojnásobil počet ľudí na
Priemerný Európan, ktorý si v posledných mesiacoch ráno prečíta správy, vidí viac negatívnych správ ako Američan alebo Ázijčan. Tieto národy čítajú o nás tak, ako sme my dlhé desaťročia čítali o vojnách a krízach, ktoré sa odohrávali niekde ďaleko od Európy.
Môžeme povedať, že vojna je lokálny jav, pretože jej dôsledky sú lokálne. Avšak keď sa vzdialime od lokálnych javov a pozeráme na svet z diaľky, tak sú dva faktory, ktoré ovplyvňujú budúcnosť nás všetkých a ich dôsledky sú príznačné. Prvým je skutočnosť, že sa za posledných 50 rokov zdvojnásobil počet obyvateľov na Zemi z 3,03 na 7,84 miliardy. Druhým faktorom je, že spotrebujeme trikrát viac energií ako pred polstoročím. Je nás viac, lebo sú kontinenty, kde sa rodí viac detí. Reprodukčné číslo je tam 2,1 dieťaťa na rodinu, čo je vysoko nad priemerom. Iba malá poznámka, v Európe to je 1,5 a neexistuje európsky štát, kde by sa rodilo viac detí, než je počet úmrtí. Je nás však viac aj preto, lebo žijeme dlhšie. V tomto sme my Európania lepší ako zbytok sveta.
Je logické, že keď nás je viac, musíme spotrebúvať viac energií. Keď berieme do úvahy aj skutočnosť, že v priemere sa všade žije lepšie ako v 70. rokoch, tak vidíme dôvod, prečo sa znásobila spotreba energií trikrát pri dvojnásobnom náraste počtu obyvateľov.
Otázka znie, odkiaľ berieme tú energiu. Odpoveď je, že ešte vždy 82 percent pochádza z fosílnych zdrojov. Takže spotrebúvame energiu, ktorá je konečná. Je pravdou, že za posledných desať rokov až 40 percent investícií do energetiky išlo do obnoviteľných zdrojov, ale pri narastajúcej spotrebe tieto nové zdroje nevedeli výrazne meniť pomery medzi energiou, ktorú získavame z ropy a plynu, a ostatnými. Z tohto energetického mixu veľkú časť míňame na výrobu produktov, ktoré nevieme znovu spracovať, hoci je to obrovský zdroj energie, ako aj materiálov.
Celosvetovo vyprodukujeme ročne dve miliardy ton komunálneho odpadu, z toho však spracujeme (recyklujeme) iba 13 percent, ostatných asi 60 percent ide na skládky a zvyšok spaľujeme alebo zmizne. Nie fyzicky, ale štatisticky. Pričom, ak by sme lepšie organizovali zber, recykláciu a spracovanie odpadov, dosiahli by sme obrovské výsledky aj pri znížení emisií CO2.
Dnes ráno si Európan síce prečíta viac zlých správ ako ostatní, môže však byť optimista v tom, že zatiaľ sa všetky vojny skončili. Ak sa potom Európa bude vedieť znovu dostať k energetickým zdrojom, tak až tak zle, aby sme to nevydržali, nebude. Svetovej energetickej kríze sa však nevyhneme, ale to je výzva pre všetkých a riešiť ju môžeme iba využívaním nových zdrojov a znížením spotreby.