Pre mesto aj občanov by bolo prínosom, ak by určité kompetencie, ktoré dnes prináležia štátu, respektíve samosprávnym krajom, boli v kompetencii výhradne mesta. Takto by sa zmenilo k lepšiemu spravovanie vecí verejných, vďaka čomu by mohlo mesto promptnejšie reagovať na potreby a podnety občanov. To sa týka predovšetkým dopravy, konkrétne ciest I. triedy ako Levická, Chrenovská, Tr. Andreja Hlinku, Štefánikova, Novozámocká, ciest II. triedy ako Cabajská a ciest III. triedy ako Dlhá, Trnavská a Jarocká. Občan dnes nerozlišuje, v koho vlastníctve sú, naopak, trvá na tom, aby boli v 100-percentom stave.
Rovnako by bolo prínosom, keby v kompetencii miest bolo aj stredné školstvo či sociálne služby, ale to už zachádzame do úvahy o dôležitosti a opodstatnenosti samosprávnych krajov, a to nie je téma dňa.
Určite by bolo žiaduce zmeniť zákon o obecnej polícii a rozšíriť jej kompetencie hlavne v oblasti dopravy, napríklad meranie rýchlosti, kvôli bezpečnosti našich detí a občanov predovšetkým na sídliskách a v obydliach miest, tak ako je to v susednom Česku. Rovnako by som uvítal, keby naši policajti mohli pri výkone svojej služby byť v civile, takto by vo väčšej miere dokázali odhaľovať páchateľov priestupkov a trestnej činnosti.
Vyššie pomenované súvislosti sa dotýkajú všetkých miest a obcí na Slovensku.
Špeciálne rozšíriť kompetencie krajských miest by som navrhoval tak, ako je to v prípade Bratislavy a Košíc. Mestské časti v krajských mestách by sa stali právnickými osobami, to znamená mali by svoju územnú samosprávu a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom krajského mesta. Za príklad dávam obce susediace s mestom Nitra, ktoré majú dvetisíc obyvateľov, majú svojho starostu, tri pracovníčky úradu a päť zamestnancov, ktorí sa každodenne starajú o údržbu majetku vo vlastníctve obce. V Bratislave je napríklad takýmto spôsobom riadená mestská časť, ktorá má 6 800 obyvateľov.
V Nitre dve mestské časti Chrenová a Janíkovce, ktoré majú spolu 18-tisíc obyvateľov a sú spojené do jedného volebného obvodu s najväčšími katastrálnymi územiami, majú v mestskom zastupiteľstve len sedem poslancov, ktorí svoju funkciu vykonávajú popri zamestnaní. Správa tejto, ako aj ostatných metských častí je riadená z mestského úradu, teda centralizovane. Poslanci sa zbytočne stávajú terčom kritiky za to, ako sú mestské časti spravované, respektíve nespravované. Takouto legislatívnou zmenou by sa samospráva zo dňa na deň priblížila k občanovi, k riešeniu jeho potrieb a problémov.
Tak ako je momentálne nastavený dnešný systém financovania samosprávy prostredníctvom výnosu dane z príjmu fyzických osôb, ani zďaleka nepokrýva napriek zvereným kompetenciám od štátu chod miest a obcí. Od roku 2002 v rámci fiškálnej decentralizácie prešlo viacero kompetencií zo štátu na mestá, avšak bez finančného krytia.
Určite by som osobitne uvítal úpravu financovania školstva. Tu mestám a obciam pripadol celý rad povinností a činností v dôsledku prenesenia zriaďovateľskej funkcie, avšak tieto činnosti štát nefinancuje vôbec. Všetci chceme inkluzívne vzdelávať vzhľadom na potreby našich detí, chceme, aby bolo v našich školách viac takých potrebných asistentov, viac psychológov, avšak nateraz ich môžeme zaplatiť len z vlastných zdrojov. Pokiaľ táto činnosť má byť financovaná iba zo strany mesta, tak to bude na úkor iných činností.
Samozrejme, významným zdrojom príjmu mesta v najbližšom období môže byť plán obnovy a výzvy z fondov EÚ v rámci programového obdobia 2021 – 2027. Tu platí pravidlo: úspešní budú pripravení, čo v Nitre v momentálnej situácii vedenie mesta zanedbalo a v záujme občanov musíme zjednať čím skôr nápravu, pretože mesto by takto mohlo prísť o miliónové investície.
Autor kandiduje za primátora Nitry a pôsobil ako viceprimátor Nitry.
Omylom sme pôvodne uviedli, že Š. Štefek pôsobil ako prednosta trnavskej radnice. Za chybu sa ospravedlňujeme.