Zdá sa, že Slovensko je rozdelené na všetkých čiarach. Vraj nikdy nebolo v horšom stave. Na prahu nového tisícročia, keď môžeme zbierať plody demokracie a najvyspelejšieho slobodného sveta so všetkým dobrým aj zlým, čelíme snahám o rozdelenie v každej čo len trochu spornej otázke.
Istým ľuďom vyhovuje chaos, spory, mútne vody, v ktorých vedia plávať len oni, boj za vlastné výhody a zisky, nie pomoc celku. Nám ostatným zostáva iba pachuť na jazyku.
Moderné Slovensko si za tri desaťročia prešlo viacerými zlomovými momentmi. Náročnou spoločenskou a hospodárskou transformáciou po konci socializmu, naprávaním krívd a ekonomických anomálií krytých zhubnou komunistickou ideológiou. Následne rokmi privatizovania v réžii privilegovaného HZDS, znásilňovania štátu a budovania prospechárskej elitárskej podnikateľskej vrstvy za Vladimíra Mečiara. Modernizácie a potrebnej, hoci niekedy necitlivo realizovanej finančnej konsolidácie za Mikuláša Dzurindu.
Chyby boli vyvažované ťažiskovým začleňovaním do euroatlantických štruktúr. Neskoršie bašovanie Roberta Fica – s krátkym osviežením Ivety Radičovej – až po únos štátu oligarchami pod taktovkou Smeru vyústilo do dnešných problémov.
Napriek všetkému je príbeh moderného Slovenska úspešný. Občania majú nesporne vyššiu kvalitu života ako pred desaťročiami, verejné priestory získali farby, môžeme slobodne cestovať, vyznávať vieru, pracovať, kde chceme – takmer v celej Európe, podnikať. Sme rovnocennými partnermi najvyspelejších štátov v EÚ i vo svete.
V ťažkých časoch sa našli lídri, ktorí cez ne dokázali previesť našu krajinu. Zvyčajne to neboli nové mená, zázračné strany, ale ľudia z mäsa a kostí, ktorí roky verejne pôsobili a v kritických chvíľach sa nebáli niesť zodpovednosť. Z toho v dlhodobom horizonte ťažíme doteraz.
Dnes nás rozdeľuje názor na očkovanie, rozdeľujú nás na červených a modrých, tradicionalistov a moderných, proruských a prozápadných. Delí nás postoj k menšinám a iným národom, postoj k elitám a manuálne pracujúcim, k vidieku a mestám.
Som však presvedčený, že omnoho viac nás toho spája ako rozdeľuje. Pomôcť chápať druhých nám môže aj návšteva pápeža Františka. Ako povedal, „človek, ktorý má kríž v srdci, nielen na krku, nevidí v ostatných nepriateľov, ale bratov a sestry“. Pochopenie a ľudskosť sú v každej skupine slovenských občanov. Verím, že sa dokážeme znova vzchopiť, zomknúť a previesť Slovensko turbulentnými časmi.