Otvorenie európskeho trhu práce Rumunom a Bulharom vyvolalo aj britskú a nemeckú diskusiu o Rómoch. Pripomína tú českú. Londýnsky primátor Boris Johnson vlani v novembri o rumunských – v drvivej väčšine rómskych – prisťahovalcoch vyhlásil, že sú Transylvánci:„Nemôžeme urobiť nič, aby sme zabránili všetkým obyvateľom Transylvánie – a väčšina z nich môže byť očarujúca – budovať si stany na Marble Arch.“
Predseda britských liberálov Nick Clegg potom o rumunských Rómoch povedal:„Máme právo povedať: Ak chcete žiť so svojimi rodinami vo Veľkej Británii, musíte vnímať spôsob života našej krajiny. Ak budete ľuďom naháňať strach svojím postavením postávať na rohoch ulíc v skupinkách, budete musieť počúvať, čo sa hovorí vo vašom okolí.“
Podobné výroky, hoci menej významných verejných predstaviteľov, zaznievajú v súčasnosti aj v Nemecku. Najmä mestá Porúria, ako je Dortmund, zasahuje obrovská prisťahovalecká vlna z Rumunska. Zástupcovia nemeckých miest i obcí varujú pred možným „sociálnym problémom“. Napríklad dortmundský primátor Ullrich Sierau povedal, že rumunskí Rómovia sú síce ľudia, ktorí sa pokúšajú niečo urobiť so svojím životom, avšak Európska únia by sa mala viac zamyslieť nielen nad nimi samotnými, ale aj nad finančnou pomocou Rumunsku a Bulharsku.
Na vyjadreniach spomínaných verejných predstaviteľov Veľkej Británie a Nemecka je pozoruhodné, ako rýchlo si osvojili slovník, ktorý sa na Rómov používa v Česku. Ak Boris Johnson neoznačuje rumunských Rómov ako Rumunov, ale ako „Transylváncov“, evokuje tým Draculu vysávajúceho krv. Súčasný „Transylvánec“ Dracula však namiesto krvi vysáva peniaze zo sociálneho systému. Čo sa často vyčíta Rómom aj v Česku.
V Česku možno začuť aj vyjadrenia podobné tomu Cleggovmu: Rómovia sa musia prispôsobiť našej spoločnosti. Ich spôsob života, napríklad postávanie v skupinkách na uliciach, nás ohrozuje. Musia sa buď prispôsobiť, alebo „nech idú inam“. Ide napríklad o nedávny nápad Tomia Okamuru, aby vznikol rómsky štátu mimo Česka.
Výroky dortmundského primátora Sieraua sú umiernenejšie, ale aj jeho posolstvo je jasné: rómskeho problému sa zbavíme, ak ho udržíme mimo Nemecka. Podporujme, trebárs finančne, chudobné krajiny, len nech tento problém nemáme. A podľa Sieraua ho Nemecko nebude mať, ak zavedie prísnejšie opatrenia voči chudobným imigrantom. Aj takéto tvrdenie v Česku často počuť – najmä voči chudobným slovenským Rómom.
Z uvedeného vyplýva, že rómsky problém vyvoláva rovnaké klišé v Česku aj v iných európskych krajinách: Ak si Róm, správaš sa neslušne a vedieš parazitický spôsob života. Na dnešnú diskusiu vo Veľkej Británii, v Nemecku, ale aj inde v Európe, teda môžeme nazerať z dvoch perspektív:
Buď tak, že my, Česi, nie sme ani takí zlí, ani výnimoční, pretože aj vyspelá Európa sa vyrovnáva s rómskym problémom rovnako. Z tohto záveru potom vyplýva ponaučenie: Vyčítali nám, akí sme rasisti, ale keď zistili, čo sú tí Rómovia zač, robia to isté.
Alebo tak, že iracionálne vášne a stádový spôsob myslenia je možné vyvolať kdekoľvek, aj v „starej“ Európe. Sú totiž v ľuďoch hlboko zakorenené.
Přemysl Houda, Česká pozice