Dav napäto čaká. Vtom sa dvere orákula otvoria, zjaví sa vedma a unaveným hlasom prehovorí k davu:„Zvyšujeme o štvrť percentuálneho bodu!“ Davom prebehne výdych úľavy, ktorý sa postupne šíri celým kráľovstvom. Asi tak by sa dala zdramatizovať stredajšia tlačovka Fedu. Veci neznalý náhodný okoloidúci by sa možno podivil, veď ťahať páku s nápisom „úrok“ raz dole, raz hore je základnou pracovnou náplňou centrálnych bankárov. Akurát že Fed tú páku smerom hore nepotiahol od roku 2006.
Ak by tak v stredu nespravil, znamenalo by to veľa. Americká ekonomika si totiž formálne plní obe domáce úlohy na to, aby Fed opustil krízové teritórium nulových sadzieb. Nezamestnanosť sa s piatimi percentami začína blížiť k predkrízovému dnu 4,4 percenta. Inflácia je síce ešte pod (pre Fed) ideálnou úrovňou dvoch percent, ale v posledných mesiacoch zaznamenáva mierny rast, čo utlmilo strach z deflácie. Nezdvihnúť v tejto situácii sadzbu by bolo ako nedať dieťaťu sľúbenú hračku za to, že neplakalo u zubára. Bolo by to priznanie, že v americkej ekonomike je stále niečo veľmi, ale veľmi pokazené.
K žiadnemu takému priznaniu neprišlo. Ale už samotné napäté očakávanie výsledku zasadania Fedu nasvedčuje, že predkrízový monetárny „businessasusual“ to teda nie je ani zďaleka. Napäté pohľady sa z tlačového pultu Fedu teraz presunú na ekonomiky po svete. Čo spraví toto nepatrné zvýšenie sadzieb?
V USA po oveľa kratšom období nízkych úrokov po prasknutí dot-com bubliny vybuchol trh realít. Ten je teraz menej nafúknutý (ceny sú stále desať percent pod vrcholom v roku 2006). Zaujímavý je akciový trh, kde všetky tri indexy sú vysoko nad predkrízovými vrcholmi a NASDAQ dokonca tesne „líže“ vrchol z čias dot-com bubliny.
Vo svete sú však akútnejšie obavy, najmä v „emerging markets“. Brazília, Argentína, Rusko, ale aj Čína či niektoré ropné štáty čelili zhoršujúcej sa ekonomickej situácii už pred týmto rozhodnutím Fedu.
Kým Fed opatrne uťahuje, ECB čoraz menej opatrne uvoľňuje. Po nedávnom rozhodnutí zahrnúť regionálne európske dlhopisy do nákupov počas kvantitatívneho uvoľňovania sa dúfa, že zvýšenie sadzby Fedu pomôže euru oslabiť kurz (hoci ten ECB oficiálne necieľuje) a popohnať aspoň trocha znehodnocovanie európskej meny, ktoré sa ani za ten svet nechce posunúť k vytúženým dvom percentám.
Mikrozvýšenie sadzieb búrku nevyvolá, ale ďalšie zvyšovanie nesie so sebou viacero otáznikov – či nezačne haprovať akciový trh, či sa nerozsype polovica rozvíjajúcich sa ekonomík, či euro začne konečne robiť to, čo ECB chce... Prinajlepšom uvidíme pár rokov veľmi pomalého zvyšovania úrokov Fedom. ECB od svojho vzniku bola výškou úrokov akousi dvojičkou Fedu (hoci aj s viac ako ročným odstupom), no v momentálnej situácii je zvyšovanie úrokov v Európe nepredstaviteľné. Dočkáme sa prvej zásadnej divergencie medzi Fedom a ECB v histórii?
Alebo Fed zaradí spiatočku. To by znamenalo jediné – že sa svetová monetárna ekonomika dostala do neprekonateľnej slepej uličky.