Dvadsať rokov. Tak dlho fungujú samosprávne kraje ako regionálna samospráva. Pripomenuli sme si to aj nedávnym celoslovenským Dňom regiónov. Dve desiatky rokov vyšších územných celkov sú úspešným príbehom.
Samosprávne kraje potvrdili svoj zmysel najmä tým, že (hoci to môže znieť ako klišé) vo viacerých oblastiach prispeli k zlepšeniu života ľudí v regiónoch.
Či už ide o oblasť školstva, poskytovania zdravotnej starostlivosti, dopravy, sociálnych služieb, kultúry alebo cestovného ruchu, vytvorili rámec na modernizáciu a nové aktivity. Zmazanie modernizačného dlhu po roku 1989 v tomto zmysle nesú na svojich pleciach predovšetkým samosprávy, ktoré sa ľuďom snažia zabezpečiť služby na úrovni hodnej 21. storočia.
Politické strany sa pri decentralizácii dlho sústredili výhradne na počet samosprávnych krajov a určenie ich hraníc. Menej sa diskutovalo o ich kompetenciách a financovaní. Vyššie územné celky ukázali tak počas pandémie, ako aj pri zvládaní utečeneckej krízy v dôsledku vojny na Ukrajine, že vedia, čo majú robiť.
Práve tieto krízové situácie veľmi viditeľne potvrdili dôležitosť samospráv, ktoré dokázali suplovať starostlivosť štátu a reálne pomáhať obyvateľom.
Nepreženiem, ak poviem, že mnoho vecí by dnes bez samospráv nefungovalo. Predškolské zariadenia, základné a stredné školy, cesty II. a III. triedy, autobusová doprava, prevádzkovanie zdravotníckych zariadení, zariadenia sociálnych služieb, knižnice, osvetové strediská, múzeá a galérie, divadlá, umelecké súbory. To všetko zabezpečujú samosprávy.
Vláda by ich rozhodne nemala obchádzať – ani na komunálnej, ani na regionálnej úrovni. Mala by im dať, naopak, viac kompetencií a financií. Samosprávne kraje, mestá a obce si totiž zaslúžia väčšiu dôveru. Až vtedy sa naplno uplatní princíp subsidiarity, teda aby sa o veciach rozhodovalo čo najbližšie k ľuďom.
Takýto krok by bol pokračovaním v decentralizácii právomocí a financovania. Kabinet by sa mal snažiť prijať také riešenia, ktoré samosprávam rozviažu ruky a odstránia systémové chyby. Predčasom sme ich spísali ako Samosprávny balík v troch oblastiach: mestá a obce 21. storočia, dostupné bývanie a kvalitné služby. Stačí to uviesť do praxe.
Ak samosprávy ukázali, že vedia suplovať štát, ten by sa na revanš mohol vzdať časti svojich privilégií. Najmä prerozdeľovanie zdrojov by malo prejsť z centrálnej úrovne na samosprávy. Napokon by stál spokojnejší občan. A o to predsa musí ísť aj vláde.