Stredná Európa nemala počas svojej histórie len úlohu, vždy mala aj poslanie. Túto skutočnosť nám sovietska okupácia regiónu do 90. rokov zacláňala. Úloha modernej realizácie nášho tradičného poslania bola nepochopiteľná, kým boli v našich krajinách umiestnení sovietski vojaci, a nás poháňala jediná túžba, aby sme sa vyslobodili z Varšavskej zmluvy.
Našu perspektívu obmedzovala a naše sily blokovala aj snaha, aby sme sa zbavili vlastných komunistov, a aby sme ich po odchode bodákov okupantov dostali tam, kam patria. Čo najďalej od vládnej moci, do školských zbierok príkladov historických hriechov, aby sa z nich mohli naše deti a vnúčatá naučiť, kam vedie, ak sa niekto snaží vybudovať budúcnosť bez toho, aby bral do úvahy národné ideály a kresťanské učenia.
Po zvrhnutí komunizmu a oslobodení boli naše krajiny šťastné, ale výrazne oslabené. Všetky naše sily odčerpávala snaha o prežitie, zaťažkávacia skúška veľkej transformácie a vybudovanie základov životaschopnej novej etapy kompatibilnej so západným svetom. A napriek tomu nám srdce už v roku 1991 našepkávalo, že naše krajiny – Poľsko, Maďarsko a Československo – budú musieť nejakým spôsobom držať spolu. Vedeli sme, že storočia prichádzajú a odchádzajú, ale osudové spoločenstvo stredoeurópskych národov zostáva.
A skutočne, po tridsiatich rokoch sa ako člen NATO môžeme považovať za najdynamickejší región v Európskej únie. Intenzívny rast, nízka nezamestnanosť, dynamická digitálna transformácia a obrovské investície. To sme my dnes.
Stredná Európa
Ťažké debaty v rámci Únie o migrácii, demografickej situácii, úlohe rodiny, konflikte nár...
Zostáva vám 85% na dočítanie.